Vyhlásená za NP: 6.3.2002
Vyhlásená za CHKO: 1973
Rozloha: 40 371 ha
Prierez (S-J): 50km
Prierez (Z-V): 30km

Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len zriedka, konkrétne len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Územie nového národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica a na juhozápadnej časti Starohorských vrchov. Na území národného parku Veľká Fatra sa nachádza aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – Vlkolínec, zapísaný aj do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí – tento výškový gradient ju radí medzi vysoké pohoria na Slovensku. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.
Veľká Fatra je morfologicky časťou vnútorného nízkotatranského oblúka. Na západe hraničí s Turčianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chočskými vrchmi, na severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými vrchmi. Podrobnejšie orografické rozdelenie priniesol univerzitný profesor J.Hromádka. Podľa neho je Veľkú Fatru možné rozdeliť na 4 nasledujúce morfologické celky:
1. Krížňanská Veľká Fatra, ktorá zaberá najväčšiu plochu. Pozostáva z plochého južného hrebeňa s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý (1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblasť je pramennou oblasťou mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Ľubochnianka a mnohé iné. Hôľny reliéf je budovaný slienitými vápencami a slieňmi mráznického súvrstvia (spodná krieda). Tomuto územiu však dominujú aj zvyšky chočského príkrovu s triasovými vápencami a dolomitmi.
2. Turčianska Veľká Fatra, zaberajúca západnú časť. Tvorí ho masív Tlstej (1414), Smrekova (1441) a Smrekovice (1415).

Charakteristickou črtou je prítomnosť bizarných dolomitovo-vápencových brál v okolí Kráľovej studne, Blatnickej, Gaderskej, Necpalskej, Belanskej a Žarnovicovej doliny. Táto oblasť je známa aj z hľadiska častého fenoménu krasových javov (skalné zrázy, plošiny, jaskyne, kaňony a iné).
3. Liptovská Veľká Fatra zaberá severnú a severovýchodnú časť. Najvýznamnejšími vrcholmi sú Šiprúň (1461), Kľak (1394) a Tlstá hora (1208). Výrazná tektonická porucha je vyjadrená dolinou Ľubochnianky. Z geologického hľadiska sú prítomné horniny z krížňanského a chočského príkrovu.
4. Smrekovická Veľká Fatra zaberá malú časť na severe a je zložená hlavne z kryštalických hornín a hornín obalovej jednotky. Významnými vrcholmi sú Smrekovica (1488) a Jarabina (1314).

Najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na podnebie Veľkej Fatry je zemepisná poloha a reliéf. Výsledkom sú veľké klimatické (teplotné) odchýlky na malom území. Veľká Fatra má v nižších oblastiach mierne chladné podnebie, a v hrebeňových častiach chladnú horskú klímu. V dlhoročnom priemere je najchladnejším mesiacom január. V oblasti Krížnej, Ostredku a Smrekovice klesajú na –7°C, na ostatnom území –5 až –6°C. Na najvyšších miestach Veľkej Fatry býva do roka priemerne 180 dní, keď teplomer ukazuje hodnotu pod bodom mrazu. Dní s celodenným mrazom býva 60 aj viac. Najteplejším mesiacom je júl, kedy na vrcholoch býva priemerne 12°C. Na ostatnom území dosahujú teploty 12 až 16°C. Priemerné ročné teploty sa znižujú od Turčianskej kotliny (7 – 8°C) smerom do pohoria, kde napríklad na vrcholoch Krížnej a Ploskej dosahujú 2°C.
Nadmorská výška je rozhodujúcim činiteľom, ktorý vplýva na množstvo a rozloženie zrážok. Ročný priemerný zrážkový úhrn je 1200 až 1400 mm. Najbohatším mesiacom je júl, kedy naprší 150 – 175 mm. V zimnom období dosahuje snehová prikrývka 100 – 200 cm. V závislosti na nadmorskej výške sa sneh udrží 100 až 180 dní do roka.

Na rozšírení jednotlivých pôdnych typov má vplyv rôznorodosť geologického podložia, podnebie, reliéf a iné fyzickogeografické prvky. Najrozšírenejším pôdnym typom sú rendziny. Podložnými horninami sú slienité vápence, vápence a dolomity bohaté na vápnik a horčík. Tento typ obsahuje iba jeden horizont, a to humusokarbonátový. Na horninách kryštalinika vznikli horské hnedozeme, ktoré obsahujú tri horizonty. So zvyšovaním nadmorskej výšky prechádzajú do podzolových hnedozemí. V oblasti Smrekovice vznikli humusové podzoly, ktoré obsahujú väčšie množstvo zrážok.

Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov.

Doposiaľ tu bolo zistených vyše 3000 druhov bezstavovcov, z toho najpočetnejšie sú motýle – 932 druhov, chrobáky – 717 druhov, dvojkrídlovce – 509 druhov a 350 druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje šesť druhov rýb, šesť druhov obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Hniezdi tu aj orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský druh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodný druh tatranského kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry, a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.

Najväčším prírodným bohatstvom Národného parku Veľká Fatra sú zachovalé prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Unikátom je najväčší výskyt tisu obyčajného v Európe. Na území národného parku sa vyskytuje vyše 50 druhov chránených rastlín z celkového počtu 96, ktoré sú chránené na Slovensku. Pravé botanické skvosty predstavujú endemity Veľkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území: cyklámen fatranský a jarabina pekárovská.

Najstaršou rezerváciou v národnom parku je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu spomínaného tisu obyčajného, ktorý je poškodzovaný najmä jeleňou zverou, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Národný park Veľká Fatra