Pôvodný názov obce : Eperieš
Nadmorská výška : 255 m.n.m
Počet obyvateľov : 92 632 (Ženy : 47 553 Muži : 45 079)


V údolí rieky Torysy, ktorá pramení v pohorí Levočských vrchov a zbiera vodné prítoky Čergovského a Slanského pohoria a Šarišskej vrchoviny, tam, kde priberá svoj najväčší prítok rieku Sekčov a kde sa uzatvára Košická kotlina, sa nachádza mesto Prešov.
Mesto, ktoré vznikalo a dlho jestvovalo len na ľavom brehu Torysy, ju dnes obopína po oboch stranách a sídliskami lemuje aj rieku Sekčov. Z troch strán dotvárajú jeho kolorit chrbty hôr, štvrtá je otvorená južným smerom.
Dejiny Prešova spadajú do historickej doby, ale miesto, na ktorom sa mesto rozkladá, je späté s najstaršími formami ľudského osídlenia u nás. Sútok dvoch riek a slnečné úpätie Šarišskej vrchoviny už dávno lákali ľudí do týchto miest, geografmi vymedzených 49˚ severnej zemepisnej šírky a 21˚ 15` východnej zemepisnej dĺžky. Možno, že to bola aj malebnosť krajiny, ktorá prilákala prvých a neskôr i ďalších usadlíkov do týchto miest.
V zrýchlenej retrospektíve sa územie dnešného Prešova a jeho okolia mení do približne súčasnej podoby v období neogénu, ktorý sa začal asi pred 24 miliónmi rokov a skončil približne pred dvoma miliónmi rokov.
V oligocéne (pred 35 mil. rokmi) až v spodnom miocéne (pred 18 mil. rokmi) sa ešte na území dnešného mesta až po Vihorlat tiahla panva a neexistovali ešte Slanské vrchy ani Vihorlat. V helvéte postihli silnejšie pohyby zemskej kôry východné Slovensko a po nich poklesla severná časť Východoslovenskej nížiny, ktorá ako morská panva súvisela so severnou časťou Košickej kotliny, vtedy zalievanej morom. Na konci helvétu sa zdvihli stredné Karpaty, more ustúpilo a zanechalo v zníženinách svojho dna lagúny. V nich sa na východnom Slovensku ukladala soľ. Na rozhraní vrchného a spodného miocénu sa Karpaty zdvihli ako celok. Bolo to ale obdobie, ktoré trvalo niekoľko miliónov rokov.
V neogéne však došlo k ďalšej významnej udalosti. Zlomové línie po vyvrásnení horskej sústavy sa stali prírodnými cestami neogenného vulkanizmu. Vzniklo množstvo sopiek, chŕliacich tony lávy. Tak vznikla Slanské vrchy a pozostatkami vulkanickej činnosti sú aj väčšie homolovité formy, ktoré vystupujú severne od Fintíc – v nápadných kopcoch Šariša, Stráže a Kapušianskeho chrbátu.
Rozsiahle vulkanické celky boli postupne na konci treťohôr a v štvrtohorách obrusované do vzhľadovo príjemnej a tvarmi mäkkej krajiny.