Grécko

Elliniki dimokratia
Grécka republika
Rozloha: 131957 km2
Počet obyvateľov: 10 416 000
Hustota zaľudnenia: 79 obyvateľov / km2
Hlavné mesto: Atény 3 200 000 obyvateľov
Iné významnejšie mestá: Solún (Thessaloniki) 435000 obyvateľov
Úradný jazyk: gréčtina
Mena: Euro

História
Grécko je stredomorská krajina, ktorá nadväzuje na bohaté kultúrne a historické dedičstvo. Už v treťom tisícročí pred n.l. sa tvorili kultúry, ktoré ovplyvnili vývoj celej Európy. Najväčší rozmach prinieslo obdobie medzi 8. a 2. stor. pred n.l., keď grécka civilizácia formovala antickú vedu a umenie. Z tohto obdobia sa nám zachovali i prvé poznatky o Zemi:
Aristoteles- dôkaz o guľatosti Zeme
Aristarchos- Zem sa krúti okolo vlastnej osi
Poseidonios- vypočítal obvod Zeme
Anaximandros- načrtol prvú podobu Zeme
Eratosthénes- prvé sústavné zemepisné dielo
Ptolemaios- prvá mapa vtedy známeho sveta
Strabón- „otec zemepisu“, dielo Geografica
Homér- dielo Odysea o putovaní kráľa z Itaky
Roku 146 sa Grécko stalo súčasťou Rímskej ríše a po jej rozdelení na východnú a západnú sa ocitlo v Byzantskej ríši. V 15. až 18. stor.n.l. ho postupne dobyli Turci a začlenili ho do Osmanskej ríše. Novodobé Grécko sa obnovilo až v roku 1830 a do dnešnej podoby sa pretváralo v priebehu ďalších 150 rokov. K Peloponézu a Attike, Évii a Kykladom sa v roku 1832 pričlenilo stredné Grécko, v roku 1861 Iónske ostrovy na západe, v roku 1881 Thessália, Macedónia, Epiros a Kréta, v roku 1912-1913 väčšina Egejských ostrovov, po 1. svetovej vojne Trákia a napokon po 2. svet. vojne Dodekánske ostrovy (Rodos) blízko tureckých brehov.

Povrch
Grécko má štyroch suchozemských susedov: Albánsko, Macedónsko, Bulharsko a Turecko, s ktorými má spoločné hranice v dĺžke 1100km. Pätinu jeho územia tvorí 2000 ostrovov, na ktorých žije takisto pätina obyvateľov krajiny. Dĺžka morských hraníc dosahuje až 15021 km. Územie Grécka je veľmi hornaté. Balkánske pohorie sem zasahuje vetvou zvanou Pindos. Najvyššie vystupuje pohorie na bájnom vrchu Olymp, ktorý bol podľa viery starovekých Grékov sídlom najvyššieho boha Dia. Úrodnejšími oblasťami sú len vnútrohorské kotliny, pobrežné nížiny a údolia riek. V Grécku sa prejavujú i vnútorné sily Zeme. Voľakedy to bola sopečná činnosť, ktorá údajne zničila aj mýtickú pevninu Atlantídu, nachadzajúcu sa podľa Platóna v Egejskom mori. Sopečná činnosť síce ustúpila, no zostali zemetrasenia.

Medzi posledné patrili zemetrasenia v roku 1978 v oblasti Solúna v Tessálii, v roku 1981 v oblasti Atén a Korintu, v roku 1986 na polostrove Peloponéz a v roku 1999 pozdĺž pobrežia Egejského mora v oblasti Olympu.
Peloponézsky polostrov k pevnine pútala len úzka Korintská šija, ktorú v roku 1893 prestrihol Korintský prieplav. Tento kanál dlhý 6345 m, široký 24,6 m a hlboký 7 m značne skrátil cestu zo západného Grécka do východného.

Hospodárstvo
Gréci nepatria medzi najbohatšie národy súčasnej Európy. Rovnaký podiel tvoria roľníci a robotníci a tí, čo pracujú v nevýrobných odvetviach, ako sú služby, veda, kultúra či doprava. Takmer jedna tretina ľudí pracuje v Aténach a okolí. V hlavnom meste a jeho predmestiach žije asi tolko ľudí ako na celom Slovensku. Ostatné mestá nie sú také veľké, a často neležia tesne pri pobreží, ale niekoľko km od neho, pretože v čase keď vznikali, boli pobrežia močaristé. Najväčšie mesto severného Grécka je Solún, najväčším mestom Peloponézu je Patras.
Gréci nevlastnia náleziská surovín, väčší význam majú iba bauxit a mramor. Rozvinutý je hlavne textilný a potravinársky priemysel. Tretina pôdy sa musí zavlažovať, pretože zväčša prší len v zime. Na severe sa pestuje obilie, v strede olivy (v produkcií olív je Grécko na 3. mieste v Európe) a pestuje sa tam i tabak. Na juhu prevláda vinič a citrusy. Na gréckych stoloch nesmie chýbať zelenina, olivy, hrozno, syr, mäso, najmä z rýb, ale i dobré víno.
Grécko nie je síce priemyselnou veľmocou, ale zato námornou. Má množstvo rybárskych člnov a lodí a aj veľkú obchodnú flotilu, ktorú tvorí 2700 lodí, čo znamená 4. miesto na svete. Prístavy sú hlavne v Pireu, čo je predmestie Atén, v Patre, Soluni, Volose a v Iraklione na Kréte. Želežničná doprava je oveľa slabšie rozvinutá. Grécko pre svoju potrebu musí doviezť viac tovaru, ako dokáže vyviezť. Straty sa snaží nahrádzať príjmami z cestovného ruchu.