Úvod:
Slovensko je hornatou a turisticky veľmi zaujímavou krajinou. Na jeho pomerne malom území vystupujú takmer všetky druhy prírodných krás a zaujímavostí. Rozsiahle nížiny so vzácnou faunou a flórou náhle prechádzajú do karpatských hrebeňov, poprerývané dravými prúdmi riek a horských bystrín. Husté lesy karpatských dolín ustupujú vo vyšších polohách vysokohorským lúkám, nad ktorými sú už len skalnaté štíty s bralami ohlodanými štvrtohornými ľadovcami. Naproti tomu vápencové horské masívy skrývajú zase jaskynný svet s podzemnými riekami, jazerami, priepasťami a vysokými dómami, vyzdobenými množstvom kvapľových útvarov všetkého druhu. Preto Slovensko bohatstvom prírodných krás zaujíma popredné miesto medzi ostatnými krajinami sveta. Najmä jaskyne pre svoju skamenelú, pestrú a farebnú krásu sa stali známymi ďaleko za našimi hranicami.
Vytváranie jaskýň
Vytváranie jaskýň je viazané u nás na horniny rozpustné vo vode, ktoré sa v odbornej terminológií menujú krasovými. Krasové horniny vystupujú po obvode jaderných horstiev karpatskej sústavy, kde vytvárajú samostatné krasové ostrovy, morfologicky veľmi odlišné od ostatného nekrasového terénu. Vývoj jaskynných chodieb značne závisí od vývoja povrchovej doliny, ktorá prechádza krasovou oblasťou. Postupným prehlbovaním povrchových dolín znižuje sa aj úroveň krasových vôd, ktoré pretekajú jaskynnými chodbami. Ponorné vody si vyhľadávajú na dne jaskynných chodieb nové puklinové priechody a vytvárajú nižšie ležiace chodby, tiahnúce sa rovnobežne s chodbami vyššími. Vyššie a tým aj staršie jaskynné chodby, ktoré už vodu opustili, menia sa tak na suché jaskyne. Takto vznikajú vo vápencových súvrstiach postupne pod sebou jaskynné poschodia, z ktorých každé vyššie je staršie ako poschodie nižšie. Takéto jaskyne nazývame riečnymi jaskyňami; medzi nimi najtypickejšie sú najväčšie naše jaskyne- Demänovské jaskyne a Domica. Na zväčšenie niektorých jaskynných častí okrem rozpúšťacej a výmoľovej činnosti vody prispelo aj oddrobovanie a rútenie z jaskynných povál a stien pod vplyvom zníženia jaskynnej teploty. V štvrtohorách sa striedali studené obdobia (glaciály) s teplejšími periódami (interglaciálmi). V studených obdobiach sa prechladilo i jaskynné ovzdušie hlboko pod 0°C, presakujúca voda v puklinách vápencov zamrzla a ľad trhal vápencové bloky na povale i na stenách od ostatného masívu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Jaskyne Slovenska
Dátum pridania: | 13.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fenky | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 453 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 50s |
Pomalé čítanie: | 14m 45s |
Zdroje: Slovenské jaskyne, Anton Droppa, 1973, Encyklopédia Encarta
Podobné referáty
Jaskyne Slovenska | ZŠ | 2.9491 | 165 slov |