Úvod:
Slovensko je hornatou a turisticky veľmi zaujímavou krajinou. Na jeho pomerne malom území vystupujú takmer všetky druhy prírodných krás a zaujímavostí. Rozsiahle nížiny so vzácnou faunou a flórou náhle prechádzajú do karpatských hrebeňov, poprerývané dravými prúdmi riek a horských bystrín. Husté lesy karpatských dolín ustupujú vo vyšších polohách vysokohorským lúkám, nad ktorými sú už len skalnaté štíty s bralami ohlodanými štvrtohornými ľadovcami. Naproti tomu vápencové horské masívy skrývajú zase jaskynný svet s podzemnými riekami, jazerami, priepasťami a vysokými dómami, vyzdobenými množstvom kvapľových útvarov všetkého druhu. Preto Slovensko bohatstvom prírodných krás zaujíma popredné miesto medzi ostatnými krajinami sveta. Najmä jaskyne pre svoju skamenelú, pestrú a farebnú krásu sa stali známymi ďaleko za našimi hranicami.

Vytváranie jaskýň
Vytváranie jaskýň je viazané u nás na horniny rozpustné vo vode, ktoré sa v odbornej terminológií menujú krasovými. Krasové horniny vystupujú po obvode jaderných horstiev karpatskej sústavy, kde vytvárajú samostatné krasové ostrovy, morfologicky veľmi odlišné od ostatného nekrasového terénu. Vývoj jaskynných chodieb značne závisí od vývoja povrchovej doliny, ktorá prechádza krasovou oblasťou. Postupným prehlbovaním povrchových dolín znižuje sa aj úroveň krasových vôd, ktoré pretekajú jaskynnými chodbami. Ponorné vody si vyhľadávajú na dne jaskynných chodieb nové puklinové priechody a vytvárajú nižšie ležiace chodby, tiahnúce sa rovnobežne s chodbami vyššími. Vyššie a tým aj staršie jaskynné chodby, ktoré už vodu opustili, menia sa tak na suché jaskyne. Takto vznikajú vo vápencových súvrstiach postupne pod sebou jaskynné poschodia, z ktorých každé vyššie je staršie ako poschodie nižšie. Takéto jaskyne nazývame riečnymi jaskyňami; medzi nimi najtypickejšie sú najväčšie naše jaskyne- Demänovské jaskyne a Domica. Na zväčšenie niektorých jaskynných častí okrem rozpúšťacej a výmoľovej činnosti vody prispelo aj oddrobovanie a rútenie z jaskynných povál a stien pod vplyvom zníženia jaskynnej teploty. V štvrtohorách sa striedali studené obdobia (glaciály) s teplejšími periódami (interglaciálmi). V studených obdobiach sa prechladilo i jaskynné ovzdušie hlboko pod 0°C, presakujúca voda v puklinách vápencov zamrzla a ľad trhal vápencové bloky na povale i na stenách od ostatného masívu.

Takto sa vytvorili v jaskyniach vysoké dómy a priepasti.
Na vytváraní jaskynných priestorov sa zúčastňujú teda tri rozdielne činitele: chemická činnosť vody (korózia), mechanická činnosť tečúcej vody (erózia) a oddrobovanie spojené s rútením vápencových blokov (inkázia). A podľa toho, ktorý z týchto činiteľov prevláda, nadobúda jaskyňa charakteristický tvar buď puklinovej, riečnej alebo rútivej jaskyne. Jaskynná výzdoba, jaskynné útvary
Hlavným tvorcom jaskynnej výzdoby je zasa dažďová voda. Pri presakovaní krasovým terénom vodné kvapky nasýtené uhličitanom vápenatým sa dostanú až na povalu jaskynnej dutiny. Tu sa voda z kvapky vyparí a v nej rozpustený vápenec vykryštalizuje vo forme malého zárodku budúceho kvapľa. Stále opakujúcim sa pochodom vyrastie na povale tenký kvapľový cencúľ, rovnako hrubý, s kanálikom v strede, nazývaný brko. Prirastaním hmoty na povrch cencúľ brko hrubne a zmení sa na silnejší visiak (stalaktit). Časť vodnej kvapky padne aj na dno jaskynnej dutiny, kde podobným spôsobom narastie kvapeľ odspodu, nazývaný stojak (stalagmit). Na rozdiel od stalaktitu je však masívnejší, vrchol ma zaoblený a nemá dutý kanálik v strede. Oba druhy kvapľov- stalaktit i stalagmit rastú oproti sebe tak, ž po čase sa spoja a vytvoria kvapľový stĺp (stalagnát).

Stalaktity a stalagmity
Keď kvapky krasovej vody stekajú po naklonenej jaskynnej stene, vyzrážaný vápenec tu vytvára veľkolepé kvapľové vodopády, ktoré na previsnutých častiach sa menia v záclonovité závesy a drapérie.
Okrem bežných kvapľových útvarov niektoré jaskyne vznikajú zvláštnymi formami vyzrážaného vápenca. Medzi jaskynnými raritami najzaujímavajšie sú jaskynné perly, jazierkové lekná, guľovité a inovaťové stalaktity, sintrové štíty a bubny.
Jaskynné perly majú tvar guľôčky veľkosti hrachu. Vytvárajú sa v plytkých jamkových jazierkach hĺbky 1-2 cm. Stred guľôčky tvorí maličké cudzorodé jadierko, obyčajné zrniečko piesku, alebo hliny, okolo ktorého sa vyzráža vápenec z krasovej vody. Dopadajúce kvapky z veľkej výšky rozvíria hladinu jazierka a tým aj jadierko. Gúľavý pohyb jadierka umožňuje narastanie jadierka na všetky jeho strany, čím dostáva tvar pravidelnej guľôčky. Jazierkové lekná sa v najtypickejšej forme vyskytujú ako platničky na hladine jazierok. Guľovité stalaktity vznikajú oveľa pomalšie ako sklovité brká, a to z vodnej kvapky, ktorá sa udrží dlhšie na povale jaskyne. Vyparovaním sa vody na povrchu kvapky sa vyzráža vápenec a pokryje ju jemnou vápencovou blankou. Pórmi blankami presakuje voda z kvapky na povrch, kde usadzovaním sa vápenca blanka hrubne.

Týmto opakujúcim sa pochodom vyrastú guľovité stalaktity tvaru cibuľky alebo reďkovky v priemere až 10 cm.
Výrastkové stalaktity sa vytvárajú z obyčajných stalaktitov tým, že sa spodok dutého kanálika zapchá krištálikmi vyzrážaného vápenca. Voda stekajúca stredom brka alebo stalaktitu vyrazí potom pod tlakom pórmi alebo slabšími miestami na povrch brka. Postupným narastaním vápenca na boku brka (stalaktitu) vytvorí sa výrastok vo všetkých možných smeroch, ba ja proti smeru zemskej príťažlivosti. Inovaťove stalaktity sa vytvárajú podobne ako výrastkové,len puklina v strede brka predurčuje vzrast tenkých vlákien na jednej strane. Kvapľové štíty a bubny sa vytvárajú na povale, alebo na previsnutých stenách jaskyne. Majú tvar kruhovitej platne alebo taniera s koncentrickou štruktúrou, ktorá sa skláňa šikmo dolu. Platne sú prichytené na vápencovej stene len malou plochou obruby. Vytvárajú sa obyčajne na puklinách vápenca, ktorými priteká dažďová voda nasýtená uhličitanom vápenatým. Vyzrážaním sa vápenca na okraji pukliny vzniká zárodok platne, ktorá dorastá len po vonkajšom okraji. Opakujúcim pochodom postupne vznikne kruhovitá, pomerne tenká platňa podoby ochranného štítu stredovekých rytierov. Keď po obvode tanierovitého štítu narastú stalaktity a medzi sebou zrastú, vznikajú kvapľové bubny, ktoré pri poklepe vydajú zvuk skutočného bubna. Kaskádovité jazierka predstavujú kvapľové misy, zoradene terasovite pod sebou.

Rast kvapľov
Rast kvapľov je veľmi rozdielny a závisí od viacerých činiteľov: od jaskynnej teploty a prievanov, od množstva a pravidelnosti presakujúcej vody a od množstva vápenca v nej rozpusteného. Vyššia jaskynná teplota a silné prievany urýchľujú výpar krasovej vody a tým aj rast kvapľov. Ich rýchlejší rast podporuje aj rovnomerný, nie veľmi silný prítok vody s väčším množstvom rozpusteného vápenca.
Vyzrážaný čistý vápenec tvorí kvaple čisto bielej farby. Šedomodrý triasový vápenec obsahuje veľa kovových zlúčenín, najmä železa a mangánu. Zlúčeniny železa (kysličník a hydroxid železitý) sfarbujú kvaple do žlta, ružova až červena, kým sfarbenie do siva, tmavozelena až čierna spôsobujú zlúčeniny mangánu.

Krasové oblasti
Najväčšie krasové oblasti s významnejšími jaskyňami na Slovensku sa nachádzajú v Malých Karpatoch, vo Veľkej Fatre, v Belanských Tatrách, v Nízkych Tatrách, v Slovenskom raji a v Slovenskom krase.

Kras Malých Karpát zahrňuje 5 krasových oblastí. V Borinskom krase (triasové vápence- 36 km) poznáme zatiaľ 4 jaskyne, z ktorých najväčšia je Zbojnícka jaskyňa. Plavecký kras (tmavé a stredné vápence stredného triasu- 35 km) je známi 6 jskyňami, z ktorých jaskyne Dzeravá skala a Tmavá skala sú významné paleontologické a archeologické lokality.

V Smolenickom krase (jurské krinoidové a rohovcové vápence- 7 km) sa nachádzajú 3 jaskyne s najväčšou sprístupnenou jaskyňou Driny. Dobrovodský kras (svetlé vápence a dolomity stredného triasu- 60 km) je známa 4 jaskyňami. Čachtický kras (svetlé vápence a dolomity stredného triasu- 39 km) je známy 3 jaskyňami, z ktorých najväčšia je Čachtická jaskyňa. Kras Veľkej Fatry vystupuje v 2 významnejších oblastiach. Harmanecký kras (tmavé vápence a dolomity- 40 km) reprezentuje zatiaľ 10 známych jaskýň s najväčšou sprístupnenou jaskyňou Izbicou. Kras Belanských Tatier zahrňuje celé pohorie a budujú ho tmavosivé vápence a dolomity stredného triasu a urgónske vápence v rozlohe 74 km. Z dosiaľ známych 13 jaskýň najväčšou je sprístupnená Belanská jaskyňa.

Kras Nízkych Tatier je rozčlenený povrchovou eróziou na viacero izolovaných oblastí. Liptovský kras zahrňuje krasové oblasti severnej strany Nízkych Tatier v rozlohe 136 km. V Demänovskej doline je už preskúmaných 31 jaskýň, z ktorých najväčšie sú: sprístupnené Demänovská ľadová a Demänovská jaskyňa slobody, ďalej jaskyňa Mieru a Pustá jaskyňa. V Jánskej doline sa nachádza 25 jaskýň a priepastí, z ktorých najväčšie sú: Veľká a Malá Stanišová. V Bystrianskom krase je sprístupnená ďalšia významná jaskyňa- Bystrianska. Kras Nízky Tatier je veľmi členitý. Kras Slovenského kraja budujú svetlé vápence a dolomity stredného triasu v rozlohe 136 km. Z dosiaľ preskúmaných 45 jaskýň najvýznamnejšie sú: sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa a medvedia jaskyňa na Glaci s výskytom kostí jaskynného medveďa.

Slovenský kras je najklasickejším krasovým územím Slovenska, ktoré vystupuje južne od Rožňavy a Jasova. Budujú ho svetlé vápence a dolomity stredného triasu v rozlohe v rozlohe 268 km. Z dosiaľ preskúmaných 80 jaskýň a priepastí najvýznamnejšie sú: sprístupnená jaskyňa Domica, sprístupnená Gombasecká jaskyňa, sprístupnená Jasovská jaskyňa.

Okrem spomenutých krasových oblastí menšie jaskyne sa nachádzajú aj v ostatných jadrových pohoriach: v Inovci (4), V strážovskej vrchovine (26), v Tríbeči (4), v Malej Fatre (22), v Chočskom pohorí (13), v Západných Tatrách (23), vo Vysokých tatrách pri Javorine (5), v Pieninách (5), v Dreveníku (20), v Branisku (1), v Čiernej hore, v Humenskom pohorí (2), v Hnileckom pohorí (14), v Muránskom krase (34), v Tisovskom krase (11), v Rimavskom krase (4), v Ponickom krase (4), a pri Ochtinej (3) so sprístupnenou Ochtínskou aragonitovou jaskyňou.

Nie všetky jaskyne sú rovnaké. Každá z nich má svoje špecifické vlastnosti, ktoré pri jedinej návšteve ani nezbadáme.

Čím viac navštevujeme podzemný svet jaskýň, tým sa zdá byť zaujímavejší, krajší a vábnejší. Sprístupnené jaskyne Slovenska
1. Jaskyňa Driny 7. Belianska jaskyňa
2. Harmanecká jaskyňa 8. Dobšinská ľadová jaskyňa
3. Demänovská ľadová jaskyňa 9. Ochtinská aragonitová jaskyňa
4. Demänovská jaskyňa slobody 10. Jaskyňa Domica
5. Bystrianska jaskyňa 11. Gombasecká jaskyňa
6. Važecká jaskyňa 12. Jasovská jaskyňa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Jaskyne Slovenska