Povrch oblasti tvoria Východné Karpaty, ktoré pozvoľna prechádzajú doVýchodoslovenskej nížiny. Západné Karpaty zasahujú do Východnej oblasti časťou Slovenského rudohoria, Východnými Tatrami, Nízkymi Tatrami, Levočskými vrchmi, Spišskou Magurou, Pieninami, Slanskými vrchmi, Čergovom a Zemplínskymi vrchmi. Košická kotlina je po Východoslovenskej nížine druhá najrozsiahlejšia nížinatá časť Východnej oblasti
Tunajšie podnebie sa vyznačuje najväčšími rozdielmi medzi teplotami v zime a v lete. Flyšové pohoria oblasti nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dosť zrážok, tie však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtečú do Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. V týchto zníženinách, najmä na sútokoch riek, vznikajú časté povodne.
V súčasnosti najrýchlejšie pribúda na Slovensku obyvateľstvo vo Východnej oblasti. Vysoký prirodzený prírastok má predovšetkým obyvateľstvo rómskeho pôvodu. V minulosti sa odtiaľto vysťahovalo mnoho obyvatešov do zahraničia. Ich potomkovia žijú v USA, Austrálii, a iných štátoch sveta.

KOŠICKÁ KOTLINA
Košická kotlina je zníženina medzi Slovenským rudohorím a Slanskými vrchmi. Osou kotliny je Torysa, ktorá sa južne od Košíc vlieva do Hornádu. Juhozápadná časť kotliny patrí do povodia Bodvy (prítok Ida). Košická kotlina sa nachádza v teplej podnebnej oblsti. Pokrývajú ju väčšinou hnedozeme. Na nivách riek sú fluvizeme. Na týchto úrodných pôdach sa darí najmä pšenici a jačmeňu. Rozvinuté je prímestské poľnohospodárstvo, najmä pestovanie rýchlenej zeleniny a ovocia pre Košice a Prešov. Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných na mäso a hydiny. Poľnohospodárskou výrobou sa zaoberajú obyvatelia mnohých menších sídel kotliny. Príroda poskytla obyvateľom kraja na jeho severe dôležitý nerast – soľ pri Prešove. Zostala tam ako pozostatok dávneho mora. V súčasnosti sa získava odparovaním z roztoku v Solivare (časť Prešova). Magnezit sa ťaží na severozápad od Košíc. Využíva sa na výrobu žiaruvzdorných tehál do priemyselných pecí. V minulosti Košickou kotlinou viedla obchodná cesta, ktorá spájala krajiny pri Čiernom mori s územím pri Baltskom mori. Cestou popri rieke Toryse kupci vozili rozmanitý tovar (kože, med, meď, soľ).
Na tejto ceste v severnej časti kotliny vzniklo sídlo Prešov (mestská pamiatková rezervácia). Výhodná poloha poskytovala podmienky pre rozvoj obchodu a remesiel. Prešov sa stal centrom oblasti nazývanej Šariš.