Švédsko

Rozloha: 449 964 km2

Počet obyvateľov: 8 635 000

Hustota osídlenia: 19 obyvateľov/km2

Hlavné mesto: Stockholm

Najväčšie mesto: Stockholm, 1 471 000 obyvateľov

Úradný jazyk: Švédština

Mena: Švédska koruna

Štátne zriadenie: Kosnštituačná monarchia


Zemepis:
Povrch južnej časti Švédska je mierne zvlnená plošina pokrytá ľadovcovými pozostatkami z doby ľadovej. Sever a vnútrozemie pokrývajú hory, ktoré tvoria prírodnú hranicu s Nórskom. Rieky plynú zo západnej časti na východ do Obuvníckeho zálivu. Mnohé tvoria jazerá, z nich najrozsiahlejšie sú Vanern a Vattern v južnej časti Švédska. Takmer 9% povrchu Švédska je pokryté jazerami, mnohé z nich sú výsledkom ľadovcového roztápania. Severná časť Švédska sa podobá severnému Nórsku, avšak jeho južná časť má bližšie k Dánsku.

Podnebie:
Podnebie je priaznivé vďaka zemepisnej šírke a prístupnosti oceánskych vplyvov z Atlantiku. V lete sa na severe krajiny teploty pohybujú okolo 15 stupňov na juhu asi 17 stupňov. Teploty v zime sa pohybujú pod bodom mrazu a môžu dosahovať až –10 stupňov. Za polárnym kruhom sú teploty ešte nižšie. Celkový súhrn zrážok činí 700 mm v blízkosti Goteborgu, vo východnej časti krajiny nedosiahnu ani 600 mm. Severné horské masivy zadržia ročne 1500-2000 mm zrážok, v nížinách iba 500-600 mm.

Hospodárstvo:
Viac ako 7% povrchu Švédska zaberá orná pôda, 1% je určené na pastviny. Farmárska oblasť sa sústreďuje na juhu zeme, kde je nížina, priaznivé podnebie a úrodnejšia pôda. Prevážnu časť úrody tvorí jačmeň, cukrová trstina, pšenica, ovos, zemiaky, repkové semeno a žito. Chová sa tu nad 2 mil. prasiat a asi 2 mil. hovädzieho dobytka. Farmy v južnej časti zeme produkujú prebytok mlieka, masla a syrov, zatiaľ čo farmy na severe sú prevažne malé a zásobujú len miestnych spotrebiteľov. Rybolov je rozvinutý hlavne na juhu.

Lesné hospodárstvo:
64% Švédskej krajiny pokrývajú lesy. Hlavnými produktmi ihličnatých stromov sú borovice a jedle, na juhu potom odrody listnatých stromov. Švédsko je najväčší európsky exportér dreva. Najväčšia lesnícka oblasť sa sústreďuje na juh kde je pomer rastu rýchlejší. Vysadzovanie stromov sa prevádza na celom území dnešného Švédska, aby sa zachovalo dnešné bohatstvo tejto zeme.

Ťažba surovín:
Švédsko je vedúcim dodávateľom železnej rudy. Časť ročnej ťažby asi 18 mil. ton je využité v domácom priemysle. Väčšia časť ťažby (75%) je určená na export. Hlavná ťažobná oblasť je v severných baníckych mestách Kiruna a Gallivare.

Južná časť krajiny je zastúpená strediskami Grangensburg a Strassa. Zinok, striebro a olovo sa ťažia tiež. Švédsko disponuje uránom, ktorý tvorí 15% svetových zásob.

Energetika:
Nad 40% celkovej energie produkujú hydroelektrárne. O ostatok sa delia tepelné a jadrové elektrárne. Jadrové elektrárne sa v roku 1988 podieľali na viac ako 40% na celkovom dopyte po energii. Do roku 2010 však majú byť všetky jadrové elektrárne zrušené. Priemysel:
Prosperita je založená na prebytku lesného bohatstva a minerálov a samozrejme na hojnej vodnej energii. Najvýraznejšie priemyslové odvetvia zahrnujú spracovávanie kovov, predovšetkým vysoko kvalitnú oceľ z Domnavertu a strojárenských výrobkov zo Stockholmu, Goteborgu a Malmo. Guličkové ložiská, lietadla a motorové vozidla tiež využívajú vysokých kvalít kovov. Chemikálie sú tiež dôležité, prevážne vo výrobe petrochemických produktou. Drevospracujúci priemysel prináša zisk v podobe 20% výrobného dôchodku. Elektrické zbožie a telekomunikácie sú špecialitou krajiny. V 70. Rokoch sa Švédsko pokladalo za druhú najvýznamnejšiu krajinu lodiarskeho priemyslu. Na prvom mieste sa umiestnilo Japonsko. Lodnícky priemysel sa dnes nerozvíja.

Doprava:
Železničné trate tvoria sieť dlhú 11 236 km, z nich 60% je elektrifikovaných. Cestná sieť pokrýva 130 834 km a Švédsko disponuje 3,3 mil. aut, v prepočte jedno na 2,6 obyvateľov čo je najväčšie množstvo v Európe. Mnoho Švédskych pasažierov využíva letecké služby. Železnice prepravujú prevažne náklad, avšak niektoré suroviny, ktoré sa prepravujú vo veľkom množstve, ako napr. železo a drevo, sa plavia po mori. Hojne sa využívajú kanále Trollhattan a Sodertalje. Ľadoborce rozrážajúce ľad umožňujú využitie námornej cesty po Baltskom mori cez zimné mesiace.

Mestá:
V prímestských oblastiach žije 84% obyvateľstva. Stockholm je hlavné administratívne a obchodné centrum. Má tu zastúpenie mnoho odvetví priemyslu. Goteborg, druhé najvýznamnejšie mesto obýva 431 000 obyvateľov. Podobne ako Malmo (232 000 obyv.) je prístavom a priemyslovým centrom. Stredisko je obklopené poľnohospodárskou pôdou a lesmi. Medzi ďaľšie významné mestá sa radí Uppsala, Orebro, Norrkoping a Vasteras.

Zdroje:

Svet poznání -