Kartografia je veda ktorá sa zaoberá problémom ako zobraziť guľový tvar zeme na rovný povrcha a poskytuje spôsoby zobrazenia objektov pomocov matemetických a geografických metód.

Kartografické zobraazenia – spôsoby ktorými zobrazujeme zemský povrch do roviny rozoznávame: Priame zobrazenie do roviny – azimutálne to je priamo na rovnú plochu
Nepriame zobrazenie – kuželové a valcové.
Na mape vzniká vždy skreslenie okrem dĺžok sa skresľujú aj plochy a úhly. Používané zobrazenia spravidla neskresľujú aspoň jeden z týchto prvkov. Ak sú to dĺžky zobrazenia sa volajú rovnakodĺžkové ak sa zachovávajú uhly zobrazenia sa volajú rovnakoúhlové
Pri zachovávaní plochy štátov sa používa rovnakoplošné zobrazenia

Geografická sieť – je sústava poludníkov a rovnobežiek

Mapa – základné kartografické dielo, poskytuje zmenšený,názorný a skreslený obraz povrchu zeme.
Mierka mapy znázorňuje pomer zmenšenia k skutočnej veľkosti vyjadruje sa napr. 1:50 000 to znamená že jeden cm. Na mape je 0,5km. v skutočnosti.
Mierka mapy je číselná a grafická. Mapy podľa mierky: 1:10 000 až 200 000 mapa veľkých mierok (topografická), 1: 200 000 až 1 000 000 mapa stredných mierok, 1: 1 000 000 a viac geografická mapa malých mierok. Plány sú 1: 10 000

Obsah mapy – tvoria všetky predmety znázornené na mape značkami a symbolmi delí sa: topografický a tématický.
Topogerafický – umožňuje zistiť tvar povrchu krajiny a útvarov jej zložkami je výškopis a polohopis
Výškopis – Umožňuje zistiť tvar povrchu útvatov a krajiny
Vrstevnice sú čiary spájajúce body z kladnou nadmorskou výškou
Hĺbnice sú čiary zo zápornou nadmorskou výškou. Reliéf dopĺňajú kóty
Polohopis – tvorí súbor značiek a čiar ktoré majú charakter bodový,čiarový alebo plošný.
Tématický obsah mapy znázorňujú určitú tému
Delia sa: Fyzickogeografické
Socioekonomické a
mapy životného prostredia

Generalizácia mapy – Zjednodušenie výber tých prvkov ktoré sú dôležité a podstatné.