Malo by ísť o jednoduché automatické zariadenia, ktoré budú pracovať autonómne v danej lokalite. V súčasnosti sa vyberajú miesta v povodí Myjavy, Kysuce, Torysy a Moravy. Nie je zámerom systému POVAPSYS financovať ich budovanie všade, ale odskúšať a prezentovať ich činnosť na pilotnom projekte a ponúknuť know-how ohrozeným regiónom. Financie sa využijú aj na zriadenie mobilných staníc na meranie prietokov, integrovaný systém prevádzky POVAPSYS-u, štúdie, vedeckovýskumné projekty, školenia personálu, pracovné semináre a podobne. Sú záplavy a povodne to isté?
Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Teda záplavy a povodne môžu ale aj nemusia spolu súvisieť. Solidarita
Jedinou kladnou stránkou všetkých ničivých katastrof je upevňovanie národa. Jedna z katastrofálnych dunajských povodní v roku 1965 a všetko, čo bezprostredne po nej nasledovalo sa stalo obdivuhodným príkladom ľudskej solidarity a prejavom spolupatričnosti. Výrazne prevládol humanististický prístup k postihnutým a to bez rozdielu národnosti. Tým, ktorým sa materiálna pomoc poskytla boli prevažne občania maďarskej národnosti a tí, ktorí ju poskytovali, boli práve Slováci. Po pretrhnutí ochranných hrádzí bolo zo zaplaveného územia potrebné evakuovať 60 000 obyvateľov. Nikdy v histórii sa neprejavila taká silná solidarita všetkých občanov bez ohľadu na národnosť. Slováci, Česi a ďalší pomáhali obyvateľom na postihnutom území. Sila tejto solidarity bola naozaj bezmedzná. Úpravy v krajine
Takisto ako v upravovanej, tak aj v prirodzenej krajine dochádza k povodniam. Nevhodné úpravy krajiny, prípadne jej úplná zmena, môžu viesť (a často aj viedli) k takým zmenám, ktoré veľmi radikálne zmenili charakter a následné využívanie krajiny. Otázka je, či homo sapiens na prahu 21. storočia je dostatočne poučený, a či proklamovaný program udržateľného rozvoja životného prostredia aj napĺňa. Určite je potrebné krajinu upravovať, o tom niet pochýb.