V roku 1908 bola vybudovaná elektrická úzkokoľajná železnica do Popradu a pozemná lanová dráha na Hrebienok. Východisko najmä do Malej a Veľkej Studenej doiny, na Slavkovský štít, do Skalnatej doliny. V Starom Smokovci na nachádza Dom Horskej služby, sú tu ubytovacie a stravovacie zariadenia. Štrbské Pleso - vznik v roku 1872, keď tu postavili prvú chatu. Historické jadro leži na čelnej moréne mlynického ľadovca. Je navyššie položená tatranská obec. Od roku 1885 má chatrakter klimatických kúpeľov. V roku 1896 tu bola postavená ozubnicová železnica. Športové stredisko pre severské lyžiarské disciplíny, lyžiarský areál FIS. Vychodisko túr do Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doliny. Zo Štrbského plesa je vidieť krásnu panorámu štítov, kde dominuje dvojvrchol Vysokej.


Najvyššie vrcholy


Gerlachovský štít : 2654,4 m

Najvyšší vrchol Vysokých Tatier a celého 1200 km dlhého karpatského oblúka, ležiaci juhovýchodne od Západného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Hrebeň pokračuje do Kotlového štítu, kde sa rozvetvuje a vytvára takzvaný Gerlachovský kotol. Na Gerlachovský štít vedu dve výstupové cesty: Velická proba z Velickej doliny od značkovaného chodníka odbočuje po Kvetnicovým plesom, dolná časť výstupu je exponovaná (zabezpečená reťazami). Druhá výstupová cesta vedie z Batizovskej doliny Batizovským žľabom. Dolná časť vlastného výstupu tvorí exponovaná tzv. Batizovská próba, zabezpečená tiež reťazami
a železnými stupami. Batizovskú próbu objavili a ňou na Gerlachovský štít vystúpili slovenskí horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman-Driečny a Ján Pasterňák v roku 1875. Obidva výstupy možno absolvovať len v doprovode horského vodcu. Dnes sa vystupuje na Gerlachovský štít už iba Velickou próbou z Velickej doliny. V minulosti nepovažovali Gerlachovský štít za najvyšší, vyškové prvenstvo štítu dokázali až merania Ľudovíta Greinera v roku 1838. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, turistickú dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejším vrcholom.ň

Kriváň : 2494 m
Na západnom konci dlhého hrebeňa krivánskej razsochy čnie do výšky vrchol Kriváň. Vidieť ho už od Liptovského Mikuláša a Liptáci ho dlho považovali za najvyšší štít Tatier. Výhľad
z Kriváňa sa považuje za jeden z najkrajších u nás. Z vrcholu vejarovito vybieha niekoľko hrebeňov, ktoré Kriváň spájajú s Vysokými Tatrami, Malým Kriváňom, Grúnikom a Kôprovou dolinou. Pod severnou stenou Kriváňa leží divoká, turistom nepristupná dolina Nefcerka. Južný hrebeň Kriváňa ohraničuje Važeckú dolinu. V jej dolnej lesnatej časti leží známe Jamské pleso.