Zdrojom bohatstva Mexika sú hlbiny Zeme. Drahé kovy ležia v podzemí vrchov. V údoliach medzi nimi sa zberajú bohaté úrody. Z vrtov na pobreží sa čerpá ropa. Niektoré s týchto zdrojov využívali Mexičania už pred stáročiami. Nerastné bohatstvo krajiny privábilo v 16. storočí európskych žoldnierov a v Mexiku sa na tri storočia stali pánmi Španieli. Povstanie proti španielske nadvláde prinieslo Mexičanom roku 1821 nezávislosť, ale niekdajší páni tu ostali prítomní svojim jazykom – 81 miliónov Mexičanov hovorí španielsky. Mexiko bolo španielskou kolóniou od roku 1521 do roku 1821, keď sa stalo nezávislou republikou. Po dlhom období politických nepokojov vypukla v roku 1910 revolúcia v ktorej zahynulo pol milióna ľudí. Od roku 1929 vedie krajinu Inštitucionálna revolučná strana. Jej pevná vláda priniesla Mexičanom hospodársky úspech i politickú stabilitu. Objav ropy priniesol Mexiku ďalšie bohatstvo, vďaka ktorému mohla vláda zakladať nové fabriky a podporiť sociálne služby, aby odstránila hlad a zlepšila zdravotnícku starostlivosť a školstvo. Je najdôležitejšou nerastnou surovinou v krajine. Jej nové ložiská boli objavené na juhu krajiny v roku 1974. Napriek tomu, že mexický priemysel a poľnohospodárstvo majú dobrú perspektívu, krajinu dnes sužuje veľa problémov, medzi nimi nedostatok pracovných miest, bieda a takmer každý deň rastúce náklady na životné potreby. Necelá tretina mexického obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve a pestuje predovšetkým základne potravinové plodiny. Avšak vzrastá aj podiel roľníkov dorábajúcich kávu, bavlnu, cukor a rajčiny na export, ktoré zaberajú pôdu najmä základným plodinám. Väčšina roľníkov sa organizuje v družstvách, ktoré spoločne využívajú obmedzené zdroje na vzájomnú pomoc. Mexičania sú odpradávna obratnými tkáčmi. Zameriavajú sa na tkanie žiarivo farebných látok s odvážnymi geometrickými vzormi. Väčšinu mexických textílií vyrábajú dnes strojovo veľké továrne, jestvujú však aj remeselníci, ktorí tkajú látky tradičným spôsobom na krosnách. Takmer 19 miliónov obyvateľov býva v aglomerácii Ciudad de México, čiže v hlavnom meste Mexika, ktoré je najväčším mestom na svete. Vyrástlo vo výške 2 240 m v kotline obkolesený vrchmi, takže škodlivé látky, ktoré chŕli do ovzdušia priemysel a doprava, sa nemôžu rozptýliť a doslova visia nad mestom. Mexiko preto patrí medzi najmenej zdravé mestá na svete. K tomu sa pridáva stála hrozba zemetrasenia, ako aj nedostatok pitnej vody a bytov.