Úvod:

Do roku 1935 bol Irán nazývaný Perzia. V roku 1979 sa stal Islamskou republikou po tom ako bol vládnuci šejk vyhnaný do exilu. 4. Novembra 1979 sa iránsky militantný študenti zmocnili veľvyslanectva a držali ho až do roku 1981. Od roku 1980 do roku 1988 prebiehala krvavá nerozhodná vojna o sporné územia s Irakom. Aktuálne strategické vzťahy ovplyvňujú krajinu aby akceptovala zahraničných investorov, ktorý majú veľké požiadavky na reformy a aby zjednotila náboženských vodcov a parlament.

Prírodné podmienky:

Irán sa nachádza na Strednom Východe medzi Irakom a Afganistanom, hraničí ešte s Pakistanom na juhovýchode, s Turkmenistanom na severovýchode a ešte s Azerbajdžanom, Arménskom a s Tureckom na severozápade. Na juhu sa nachádza Perzský záliv a na severe Kaspické more. Rozloha Iránu je 1648 mil. km2, z toho je pokrytých 12 tis. km2 vodnými plochami. Najdlhšia hranice má s Irakom, až 1460 km. Prevláda suché tropické, pri pobreží s Kaspickým morom je subtropické. Povrch je dosť nerovnomerný, pri hraniciach hornatý, v centrálnych častiach sa nachádzajú horské nížiny, prevažne púšte. Pri pobrežiach sú nepravidelne roviny. Najnižší bod sa nachádza pri kaspickom mori: -28m a najvyšší je hora Qolleh-ye Damavand: 5671m. Nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, rôzne kovy, ... Irán často postihujú rôzne živelné pohromy, napr. zemetrasenia na západe a severovýchode, pravidelné obdobia sucha. Taktiež majú rôzne problémy, napr. znečistenie ovzdušia (z áut, tovární a rôznych rafinérií), odlesňovanie čo má za následok tvorbu ďalších púští, vysušovanie pôd, znečistenie vody (Perzský záliv od ropy a oleja a ostatné vodné plochy z odpadu), veľká urbanizácia.

Obyvateľstvo:

Počet obyvateľov: 66,6 mil.

(50,3% muži)
Štruktúra obyvateľov: do 15 rokov – 31,5%, od 15 do 65 rokov – 63,5%, od 65 rokov – 5%
Prirodzený prírastok: 0,77%
Priemerná dĺžka života: muži – 69 rokov, ženy – 71 rokov
Etnické zloženie: Peržania 51%, Azerbajdžánci 24%(na severozápade), Kurdi 7%, Arabi 3%, iné 15%
Náboženstvá: Moslimské 99%, iné 1%

Vláda:

Štátne zriadenie: teokratická republika
Názov štátu: oficiálny – Islámska republika Irán, miestny - Jomhuri-ye Eslami-ye Iran
Hlavné mesto: Teherán
Vládnuca vrstva: vodca štátu - Ayatollah Ali Hoseini-KHAMENEI (vodca islámskej revolúcie v roku 1989, zvolený do smrti), prezident - (Ali) Mohammad KHATAMI-Ardakani(volený každé 4 roky)

Ekonomika:

Prosperuje s centrálnej ekonomiky, z vlastníctva ropy, poľnohospodárstva a z verejných služieb. Vďaka vysokému predaju ropy sa do roku 1996 celkom darilo ale rok 1997 priniesol zníženie predaja ropy čo znamenalo veľké problémy Iránsku ekonomiku. Zvýšenie cien ropy čiastočne pomohol zlepšiť situáciu ale len z časti.

HDP: 456mld. USD
Štruktúra ziskov: poľnohospodárstvo – 19%, priemysel - 26%, služby 55%
Inflácia: 17,5%
Obyvateľov pod hranicou chudoby: 53%
Nezamestnanosť: 14%
Export: 24mld. USD
Import: 19,5mld. USD
Mena: iránsky rial

Hospodárstvo:

Väčšina hospodárstva sa sústredí do petrochemického priemyslu(spracovanie ropy, zemného plynu. Ďalej ešte textilný(koberce), potravinársky(nedostačujúci, je vysoká potreba dovozu), spracovávanie kovov.

Poľnohospodárske produkty: obilniny, ovocie, vlna, cukrová trstina, kaviár

Doprava a Komunikácia:

Irán má nedostatočné pokrytie pevnou telefónnou linkou, ktorá je ale momentálne v štádiu rastu a modernizácie. Taktiež tu fungujú mobilné siete(450tis. používateľov) a internet obmedzený len na e-mail z dôvodu náboženstva(420tis. používateľov). V Iráne je 140tis. km ciest(ale len 45tis. km je udržiavaných). Využívaná je aj lodná doprava hlavne na pobreží z dôvodu malej dĺžky riečnych sústav, v Iráne majú 14 nákladných prístavov. Jediná možnosť dopravy spracovaných petrochemických látok v rámci krajiny je cez ropovod, ktorých je v Iráne okolo 15tis. km. Taktiež je využívaná letecká doprava(322 letísk z toho 122 udržiavaných).

Medzinárodné vzťahy:

Napriek tomu že v roku 1990 Irán obnovil medzinárodné politické vzťahy má doteraz spor s Irakom o územie a podobné nezhody ako počas 8 ročnej vojny 80-88, ale riešia ich miernejšie ako počas nej. Irán vlastní 1/5 Kaspického mora, zvyšné časti vlastnia: Rusko, Azerbajdžan, Kazachstan a Turkmenistan, aj napriek tomu sa snaží Irán ťažiť ropu na Azerbajdžanskej časti Kaspického mora.
Aj keď v Iráne platí prísny zákaz obchodovania s omamnými látkami tvorí strategický bod pre prepravu heroínu z juhozápadnej Ázie do Európy. Niektoré zdroje uvádzajú že až 2mil.(3%) ľudí závislých od drôg.

Vlajka:

Znaky na dolnom okraji zeleného a na hornom okraji červeného pruhu znamenajú
„Boh je najväčší“(11 krát v každom pruhu).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk