Brazília

Najväčšia krajina Južnej Ameriky Brazília sa rozprestiera takmer na polovici kontinentu. V 16. až 19. storočí vládli krajine Portugalci, ktorí ju nazvali podľa ťažkého červeného dreva brazílskeho stromu. Povrch Brazílie tvoria na severovýchode polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Pretože je tu rôznorodé podnebie, dajú sa tu pestovať takmer všetky plodiny. Brazília má preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Na juhu krajiny spútali vody riek Paraguaj a Paraná a realizovali na nich najväčší projekt vodnej elektrárne sveta, priehradu Itaipú. Konjunktúra a pokles najlepšie charakterizujú brazílske hospodárstvo. V 60. a 70. rokoch sa krajina tešila z obdobia mohutného priemyselného rastu. Konjunktúra sa potom skončila, hospodárstvo skrachovalo a Brazília sa stala najväčším dlžníkom na svete. Hlavným problémom dnešnej vlády je splatiť pôžičky. Brazília má obrovské zásoby nerastných surovín vrátane ložísk zlata a železnej rudy. Ich ťažba patrí medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Brazília je bohatá a zároveň aj chudobná krajina. Niektorí statkári a obchodníci sú mimoriadne bohatí, kým väčšina vidieckeho obyvateľstva je veľmi chudobná. Hoci Brazília má demokratickú vládu od roku 1985, problémom jej politiky je ešte vždy korupcia.

Brazílčania
Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. Niektorí sú potomkami miestnych Indiánov, ktorí žili v Brazílii odjakživa, ostatní zasa potomkami Portugalcov, ktorí tu vládli 300 rokov. Mnohí Brazílčania majú afrických predkov, ktorých sem doviezli v 17. storočí, aby tu pracovali ako otroci na trstinových plantážach. Začiatkom tohto storočia priplávali do Brazílie Japonci, aby unikli pred neúrodou doma. V priebehu tohto storočia prišli sem aj veľké počty európskych emigrantov, ktorí sa usadili na juhu krajiny.

Poľnohospodárstvo
Brazília je najväčším výrobcom kávy na svete. Káva sa pestuje na obrovských plantážach najmä oblastí Paraná a Sao Paulo. Hoci je káva najdôležitejšou plodinou, vo veľkom množstve sa tu pestuje aj sója, cukrová trstina a bavlník. Brazília je aj dôležitým producentom pomarančov, banánov a kakaových bôbov. Skoro jedna štvrtina Brazílčanov pracuje v poľnohospodárstve, hoci veľkosť fariem sa mení od najmenších kúskov zeme po rozsiahle majetky. Mnohí pracujú na poliach za nízke mzdy, zopár bohatých statkárov žije z obrovských ziskov.

Život v meste
Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia.

Mnohí sa v posledných rokoch presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Rast miest bol pomerne prudký, ale v súčasnosti sa spomalil. Najväčšie mesto Sao Paulo má už vyše 16 miliónov obyvateľov, čo je viac ako majú Paríž a Londýn dokopy.
Najväčšie mestské aglomerácie :
Sao Paulo 16 100 000 Rio de Janeiro 9 800 000
Belo Horizonte 3 400 000 Salvador 2 400 000
Fortaleza 2 100 000

Slumy
Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil, že asi 25 miliónmov ľudí žije v rozrastajúxcich sa slumoch nazývaných favelas, ktoré obkolesujú mestá. Väčšinu domov stavajú samostné rodiny, niekedy z odpadových materálov, ale častejšie z dreva, tehál a cementu z obchodov so stavebninami. Vymoženosti, ako je tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou.
Futbal
Futbal hrá alebo sleduje každý Brazílčan a v každom meste nájdeme štadión. Obrovský štadión Maracaná v Riu de Janeiro bol postavený pre svetový šampionát roku 1950 a zmestí sa sem 200 000 divákov. Brazília vyhrala majstrovstvá sveta viac ráz než hociktorá iná krajina, naposledy roku 2002. Mnohé brazílske futbalové hviezdy hrajú v zahraničí, napr. v mužstvách Anglicka, Španielska a Talianska.

Pirane
Tieto nebezpečné ryby žijú v riekach dažďových pralesov. Majú ostré zuby. V húfe dokážu v priebehu niekoľkých minút zabiť a na kosť ohlodať veľké zviera.

Amazonka
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7 025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicu svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšiou vodnou cestou krajiny a veľké lode sa po nej môžu plaviť až po moderné mesto Manaus vzdialené asi 1600 km od mora. Rieka sa každý rok rozvodňuje a na pôde zanecháva nánosy úrodného bahna.

Zábava na slnku
Východné pobrežie Brazílie sa ťahá 7 400 km pozdĺž Atlantického oceánu. V Riu de Janeiro kypia životom miestne pláže, miesta stretnutí s prieteľmi a volejbalu. Najznámejšia pláž v Riu de Janeiro je Copacabana, z ktorej je krásny výhľad na okolie. Iba dobrí plavci vzdorujú vlnám, pretože sú tu silné prúdy.

Karneval
Štyri dni aštyri noci pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok (vo februári alebo marci) v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Riu de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcoch sa v rytme hudby.

Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod alegorických vozov organizovaný školami samby.

Potraviny z Bahie
Bahiu na severovýchode ako prvú kolonizovakli Európania. Prekvitá tu gastronómia. Táto oblasť sa pýši množstvom chutných jedál z morských rýb. Ochutené sú koreninami z vlasti pôvodných majstrov kuchárov, ktorými boli otroci. Ešte vždy sa tu predávajú tieto jedlá i
kokosové sladkosti a chutné korenisté rybie pirôžky pozdĺž bahijských pláží.

Náboženstvo
Takmer všetci Brazílčania sú rímskokatolíci. Toto náboženstvo si Potrugalci priniesli zo sebou a každé mesto či dedina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou.

Hospodárstvo
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské zahraničné dlhy. Preto sa orientuje na vývoz. Vyváža sa najmä káva, nerastné suroviny a lietadlá. Veľké množstvo aút sa predáva do Argentíny. Väčšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreďuje zhruba v trojuholníku priemyslených miest Rio de Janeiro, Sao Paulo a Belo Horizonte.
Zelené palivo
Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému prostrediu. V súčasnosti asi jedna tretina brazílskych aút jazdí na tento zelený benzín.

Amazonský dažďový prales
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Je najväčším zachovaným dažďovým pralesom na svete. Zaberá približne jednu tretinu Južnej Ameriky, najhustejší je okolo rieky Amazonky v Brazílii. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu a úkryt. Kmene amazonských Indiánov žijú v týchto dažďových pralesoch už tisíce rokov. Dažďový prales však trpí nesmiernym vyrubovaním, ktoré ohrozuje obyvateľstvo, zver i rastlinstvo, ale v konečnom dôsledku i život na Zemi. V lesoch rastú rastliny, ktoré poskytujú zaákladnú surovinu pra mnohé hodnotné výrobky, ako sú napr. Guma, fermež, farby, kozmetika, ačo je najdôležitejšie – pre lieky a liečivá. Napríklad kôra stromu chinchona, teda chininovníka je zdrojom chinínu, známej zložky liekov.

Životne dôležité plochy lesa sa strácajú vyrubovaním, chovom dobytka a sťahovaním obyvateľstva. Stavba ciest takisto sprístupňuje vnútro lesa ďaľšiemu ničeniu. Ak bude pokračovať súčasné tempo odlesňovania, koncom storočia tu neostane žiadny les. Brazílska vláda v minulých rokoch vyrúbala veľké plochy lesa a vyzvala bezzemkov, aby sa prasťahovali a začali farmáriť. Pôda je však plytká, podlieha erózii a rýchlo stráca úrodnosť. Asi 30% dažďového pralesa sa vyrúbalo kvôli chovu dobytka. Pôda však dokáže uživiť dobytokm iba niekoľko rokov. Potom sa znova vyrubujú ďaľšie časti lesa. Každoročne sa z Brazílie exportujú tisíce kmeňov ebenového, tikového a mahagónového dreva. Dnes sa vytínanie stromov obmedzuje. Propaguje sa nábytok z mäkkého dreva.

Indiánske kmeňe
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milón Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc. Väčšinu Indiánov tvoria kočovní pestovatrelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná lesná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácií choroby, ako sú chrípka alebo osýpky, proti ktorým nie sú odolný.

Ťažba
Za posledných dvadsať rokov sa v amazonskom dažďovom pralese našli nesmierne zásoby zlata a ďalších nerastných surovín. V Carajase náhodou objavili obrovskú zásobáreň železnej rudy, keď tu vrtulníkom havaroval jeden z geológov. Hornina obsahuje veľké množstvá železa, mangánu a medi. Ťažba patrí k významným priemyselným odvetviam aj nepriek škodám, ktoré pácha na daťďovom pralese.

Brasilia
Mesto Brasilia bolo postavené koncom 50. rokov ako súčasť vládneho projektu povzbudiť ľudí, aby sa sžahovali viac do vnútrozemia krajiny. Roku 1960 sa syalo po Riu de Janeiro hlavným mestom Brazílie. Mesto je postavenné v tvere lietadla s obchodnou štvrťou v centre, obytnými plochami na krídlach a vládou v pilotovej kabíne. Odvážna architektúra je typickým znamom tohto moderného mesta.