Vyhlásený: Nariadením vlády SR č. 258/1997 Z.z. zo dňa 23. 9. 1997, ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny s účinnosťou od 1. 10. 1997. Rozloha parku: : 29 805 ha sever - juh: 28 km / západ - východ: 100 km
Rozloha ochranného pásma: 10975 ha
Počet maloplošných chránených území: Národné prírodné rezervácie (6)
Prírodné rezervácie (13)
Prírodná pamiatka (1)
Výmera maloplošných chránených území: 1 946,10 ha (6,53 % z výmery národného parku)
Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Dranec, Komárnická jedlina, Mirolská slatina, Haburské rašelinisko, Certižnianske lúky, Palotská jedlina, Beskydy, Udava, Havešová, Rožok, Hostovické lúky, Stínska, Stužica, Jarabá skala, Plaša
Chránený prírodný výtvor: Orenicova skala
Naj...: najväčší komplex pralesov na Slovensku
najmenej navštevovaný národný park
najviac Národných kultúrnych pamiatok - drevené kostolíky v rámci národných parkov
Slovenska
najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu – Starina
najvyšší výskyt veľkých lesných zvierat (vlk, medveď, zubor, mačka divá, los )
najvyššie položený vojenský cintorín z prvej svetovej vojny na Slovensku na vrchu
Predný Hodošík (825 m n.m. )
Správa Národného parku Poloniny: P.O.Box 47, Partizánska 1057, 069 01 Snina
Pôsobnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, okres Snina

Súčasťou severovýchodnej časti okresu Snina je Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Táto časť chráneného územia bola v roku 1993 svetovou organizáciou UNESCO vyhlásená za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty. Jej výmera je 164 190 ha. Od 1.10.1997 bola časť biosférickej rezervácie v okrese Snina vyhlásená za Národný park Poloniny.
Národný park Poloniny patrí k našim najmladším národným parkom. Nachádza sa v okrese Snina na poľsko-ukrajinskom pohraničí. V nadmorskej výške od 220 do 1 200 metrov sa tu vyskytujú jedinečné východokarpatské pôvodné bukové a jedľovo-bukové lesy, pralesy a rozľahlé tiché krajinnépriestory. Prvordou funkciou spomínaného národného parku je ochrana prírody a vo vymedzených priestoroch aj rekreácia. Keďže územie národného parku leží na rozhraní Západných a Východných Karpát, odráža sa to aj na zastúpení živočíšnych druhov a ich spoločenstiev.

Nasledujúce riadky sa budú zdaťmožno až príliš štatistické, ale vzhľadom na rozmanitosť prírody uvádzame aspoň niektoré čísla z doteraz zisteného vedeckého výskumu tejto lokality.
Význam a výnimočnosť parku spočíva v tom, že:
· Je to jediná biosférická rezervácia na svete, rozprestierajúca sa na území troch krajín ( Poľsko, Slovensko, Ukrajina )
· Je to jedená biosférická rezervácia na svete, v ktorej sú chránené najväčšie komplexy pôvodných prírodných bukových lesov v Európe, ktoré týmto dostali prívlastok „zelené pľúca Európy“.
· Je to územie s výnimočne malou hustotou osídlenia od 5 obyvateľov na 1km2 /vo vyšších horských polohách/ a do 20 obyvateľov na 1km2 /v nižších oblastiach/, preto vplyv človeka na prírodné prostredie v tomto chránenom území je minimálny
· Územie sa vyznačuje mimoriadnou koncentráciou endemických, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov
· Je to jedna z najväčších oblastí v Európe s výskytom veľkých lesných zvierat. V súčasnosti je známych vyši 5000 druhov bezstavovcov a 293 druhov stavovcov, z nich 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 199 druhov cicavcov. Z veľkej lesnej zveri tu žije asi 20 exemplárov medveďa, 20 exemplárov vlka, 12 exemplárov vydry riečnej. Hniezdi tu 1 pár orla skalného, 25 párov orla krikľavého, 40 párov jastraba veľkého, 40 párov jastraba malého, 24 párov včelára obyčajného, 6 párov sokola lastovičiara, 1 až 2 páry hadiara krátkoprstého, 40 párov krkavca čierneho, 10 párov bociana čierneho, 50 párov kalužiaka malého.
· Flóru tvorí v súčasnosti známych vyše 1207 húb, 210 lišajníkov, 342 machorastov a 1010 vyšších rastlín. Najrozšírenejšími lesnými spoločenstvami sú bučiny. Z nelesných biotopov prvoradú pozornosť si zaslúžia horské lúky nad hornou hranicou lesa - poloniny.
· V území rezervácie sa dodnes zachovalo tradičné roľníctvo, pastierstvo a esteticky hodnotná tradičná poľnohospodárska krajina
· V rezervácii je chránené karpatské kultúrne dedičstvo rôznych národov a národností. Nachádzajú sa tu národné kultúrne pamiatky – staré drevené cerkvi, a to v Ruskom Potoku, Topoli a Ulickom Krivom. Pozostatky miestnej bojkovskej a lemkovskej dedinskej architektúry a ďalšie významné kultúrne pamiatky, celkom 8.
· Je to územie s prebiehajúcimi ohromnými prírodnými procesmi súvisiacimi s takmer úplným vyľudnením v tejto oblasti po 2. svetovej vojne a presídlením obyvateľstva v súvislosti s výstavbou vodárenskej nádrže.

Celé územie sa vyznačuje rázovitou krajinou so zachovalými pralesovými porastami. Celkovo podmanivý ráz dodávajú krajine rozsiahle lúčne priestory na hrebeňoch. Najvyšším vrcholom oblasti je Kremenec /1221m/. Typický ráz krajiny tvoria zaoblené hrebene a zamokrené doliny. Len miestami vystupujú nad zemský povrch ostré vrchy s celokamenným povrchom /Orenicova skala/. Oblasť je bohatá na čistú povrchovú vodu, jazerá a vodné nádrže.

PRÍLOHA:

Národný park podľa § 19 zák. 543 Zb.:
1. Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 100 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodný dedičstvo, v ktorom je ochrane prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky nariadením vyhlásiť za národný park.
2. Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany.
4.

Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany prírody a krajiny.

Návštevný poriadok podľa § zák. 543 Zb.:
Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť národného parku, po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti národného porku, po vyjadrení dotknutých obcí, oboznámení sa s pripomienkami vlastníkov dotknutých pozemkov uplatnenými v lehote podľa odseku 2 a po prerokovaní s riaditeľstvom národného parku vydá všeobecne záväznou vyhláškou návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma; upraví v ňom najmä podrobnosti o povinnostiach návštevníkov o rozsahu a spôsobe dopravy a o kultúrno-výchovnom využívaní národného parku a jeho ochranného pásma. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk