Národný park Nízke Tatry

Vyhlásený: 14.6.1978
Rozloha: 81 095 ha
západ-východ: 80 km / sever-juh: 30 km
Zahŕňa štátne prírodné rezervácie:
Ďumbier, Demänovská dolina, Jánska dolina, Ohnište, Turková, Jelšie, Salatín, Meandre Hrona, Príboj, Pod Latiborskou hoľou, Sliačske travertíny
Chránené prírodné výtvory:
Demänovské jaskyne, Stanišovská jaskyňa, Mošnická jaskyňa, Bystranska jaskyňa, Jelenská jaskyňa, Važecká jaskyňa, Vrbické pleso, Brankovský vodopád, Balvan pri Maši, Ľupčiansky skalný hríb, Moštenické travertíny, Triasový ríf pri Liptovskej osade, Žiar

Národný park Nízke Tatry je plochou najväčším chráneným územím Slovenska. Je horského členitého reliéfu s krasovými javmi, hoľami, tichými dolinami, čistými potokmi, bohatou a pestrou faunou a flórou. Nízke Tatry sú druhým najvyšším pohorím Západných Karpát. Najvyšší vrchol je Ďumbier /2043m/. Najznámejšou jaskyňou je Zbojnícka jaskyňa, ktorá bola v dobe železnej osídlená. Najväčší kompex jaskýň na Slovensku sú Demänovské kvapľové jaskyne /D.ľadová jaskyňa, j. Slobody, Mieru, Pustá, Okno/. Na jaskyniach je pozoruhodný priepasťový jaskynný systém - j. Starý hrad s hĺbkou 424m, Ohnište s priepasťou hlbokou 125m a 15m vysokým ľadovcovým kužeľom na dne. Na území národného parku pramenia rieky Hron, Váh, Hornád. Z minerálnych vôd na území je najznámejšia Korytnica a termálne pramene v Liptovskom Jáne. Podstatnú časť územia tvoria lesy so severnými chladnomilnými druhmi živočíchov.
Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takme 100 km.
Živočíšna ríša v Nízkych Tatrách je zastúpená takmer všetkými západo- karpatskými horskými a vysokohorskými druhmi. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri.Zastúpená je jelenia, diviačia a srnčia.Zo šeliem tu žijú kuny (Martes sp.), lasica (Mustela), rys ostrovid (Lynx lynx), líška obyčajná (Vulpes vulpes), vlk obyčajný (Canis lupus), v okrajových častiach pohoria mačka divá (Felis silvestris).

Priaznivé podmienky pre existenciu tu má naša najväčšia šelma medveď hnedý (Ursus arctos).V alpínskom pásme žijú typicky vysokohorské živočíchy ako hrabáč tatranský (Pitymys tatricus), hrabáč snežný (Microtus nivalis), populácia svišťa vrchovského (Marmota marmota) a retrodukovaná populácia kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je pôvodným obyvateľom Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier bol retrodukovaný v rokoch 1969-1974.Vtáctvo zastupujú druhy horského pásma, pásma kosodreviny a holí.K významným hniezdičom patria včelár obyčajný (Pernis apivorus), orol skalný (Aquilla chrysaetos), nepravidelne sokol sťahovavý (Falco peregrinus), tetrov obyčajný (Tetrao tetrix), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), dubník trojprstý (Picoides tridoctylus), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria). D ominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský. Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo- hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 360 m n.m. V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymená na 205 085 ha vrátane ochranného pásma. Z celkovej rozlohy národého parku tvorilo 123 990 ha
ochranné pásmo a 81 095 ha vlastné územie národného parku.
Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetko- právne vzťahy bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na
základe toho v r.1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku (A) na 72 842 ha a ochranného pásma (B) na 110 162 ha.