Izrael

Kráľovstvo Izraela

O starovekom Izraeli vieme viac než o ostatných kultúrach oných čias, lebo jeho obyvatelia a tradície prežili do dnešných dní. Podľa židovských textov dejiny Izraela začali prorokom Abrahámom, ktorý priviedol svoj národ, Izraelitov, z Mezopotámie do krajiny Kanaán, kde žili aj Feničania. Medzi prišelcami a Kanaáncami dochádzalo k bojom o územie a náboženstvo. Kanaánci, podobne ako iné národy, uctievali mnohých bohov, ale Abrahámovi stúpenci mali iba Jahveho. Bol to prvý národ, ktorý praktizoval monoteizmus.
Počas dlhých a búrlivých dejín boli Izraeliti často prenasledovaný a niekedy aj zotročovaný, lebo mali odlišnú vieru a mnohé národy sa báli ich boha. Izraelské kmene niekoľko storočí žili vo voľných zoskupeniach a vládli im sudcovia. Okolo roku 1020 pred n. l., po boji, v ktorom Izraeliti na hlavu porazili útočníkov, zjednotil sudca Saul jednotlivé kmene a založil kráľovstvo Izraela.

Svätá kniha židov sa nazýva Tóra. Jej text sa zhoduje s prvými piatimi knihami Biblie. Tóra je napísaná ručne na dlhom zvitku pergamenu, obsahuje dejiny starovekých Izraelitov a zákony, ktoré im dal Boh a podľa ktorých musia žiť.

V starom zákone je príbeh o tom, ako Mojžiš viedol národ pri úteku z Egypta do Sinajskej púšte. Putovali 40 rokov, kým bolo dovolené vstúpiť do Zasľúbenej zeme. Kým boli v púšti, Mojžiš dostal od boha sľub, že bude ochraňovať svoj ,,vyvolený národ". Za to mali Izraeliti uctievať iba jediného boha, Jahveho, a žiť podľa jeho zákonov - desiatich prikázaní, ktoré boli vyryté na dvoch kamenných tabuliach.

Izraeliti prvý raz vstúpili do Egypta ako obchodníci. Spočiatku ich prijímali dobre. Mnohí sa dokonca v Egypte usadili, ale neskorší faraóni sa na nich začali dívať inak a znížili ich do stavu otrokov. Mojžiš, ktorého dieťa našli odloženého na brehu Nílu, viedol ich útek z Egypta späť do Kanaánu.

Počas sviatku Pesach, ktorý je oslavou úteku Izraelitov z Egypta, sa židovské rodiny schádzajú pri takzvanej séderovej večeri. Každý má svoju úlohu a recituje texty príbehu Exodus. Všetko na stole predstavuje časť príbehu: horké byliny pripomínajú bolesť z otroctva, nekvasený chlieb pripomína náhly útek (nemali čas nechať vykvsiť chlieb), štyri poháre vína symbolizujú štyri sľuby, ktoré Boh dal ,,vyvolenému národu".



Izrael zblízka

Podľa legendy zabil izraelský chlapec obávaného filištínskeho bojovníka Goliáša iba prakom.

Chlapca, Dávida, oslavoval celý národ ako hrdinu a neskôr sa stal zaťom kráľa Saula a najväčším kráľom Izraela. Okolo roku 1000 pred n. l. si Dávid volil za svoje hlavné mesto Jeruzalem. Za 40 rokov jeho vlády Izrael viedol a vyhral mnohé vojny, rástol čo do veľkosti i sily. Dávidov syn Šalamún prejavil rovnaké schopnosti v diplomacii, ako jeho otec v boji. Podpísal mierové zmluvy so susednými krajinami, ktoré zaručovali bezpečnosť Izrela. Po Šalamúnovej smrti sa krajina rozpadla na kráľovstvá Izraela a Júda. Následkom ich súperenia boli mnohé vojny a ich moc zoslabla. Dobyvateľ nasledoval dobyvateľa: Peržania, Gréci a Rimania. Roku 1 n. l. za vlády rímskeho cisára Augusta sa v Betleheme narodil Ježiš. Jeho narodenie dalo zrod novému náboženstvu, ktoré poznáme ako kresťanstvo. Ale židovská viera pretrvala do dnešných dní. Medzi kresťanmi a Židmi sa traduje, že skalný výbežok na Chrámovej hore v Jeruzaleme je miestom, kde chcel Abrahám obetovať svojho syna Bohu. Moslimovia ceria, že z toho istého miesta vstúpil na nebesia prorok Mohamed. Toto miesto, ktoré je sväté pre všetky tri náboženstvá, teraz uzatvára mešita zo 7. storočia

Šalamúna si vážili ako spravodluvého kráľa a múdreho sudcu. Keď sa mu podľa Písma zjavil v sne Boh, aby mu splnil želanie, Šalamún požiadal o múdrosť. V procese, známom pre Šalamúnove múdre rozhodnutie, mu dve ženy priniesli dieťa, pričom obe tvrdili, že sú jeho matkou. Šalamún vzal meč a povedal, že dieťa rozpolí, pričom každá dostane jednu polovicu. Nato ho jedna žena poprosila, nech ho nezabíja a dá ho druhej žene, čím dokázala, že je jeho pravou matkou.

Jedným z najväčších Šalamúnových činov bola stavba veľkolepého Chrámu na kopci zvanom Chrámová hora v Jeruzaleme. Dnes z chrámu neostalo nič iba oporný múr základov. Je známy ako Západný múr (alebo Múr nárekov) a je to najsvätejšie miesto judaizmu. Cestujú sem Židia z celého sveta, aby sa pomodlili zamŕtvych príbuzných a v puklinkách medzi kameňmi často nechávajú listočky s modlitbami, lebo ,,Božská prítomnosť nikdy nehýbe tým, čo nebolo zničené a nikdy nebude zničené".

Roku 1947 našli dvaja pastieri v jaskyni nad Mŕtvym morom neďaleko Kumránu akési hlinené džbány. Obsahovali niekoľko pergamenových zvitkov (niektoré dlhé až 8,2 metra) popísaných starovekým písmom. Ukázalo sa, že je to najväčší archeologický objav všetkých čias. Takmer 1900 rokov staré zvitky obsahujú najstaršiu známu verziu Tóry.

Zdroje:

Staroveké civilizácie -