Rozloha: 463 km

Počet obyvateľov: 65 580

Hustota zaľudnenia: 142 obyvateľov na km
Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Je 14. najväčším mestom Slovenska. V okrese Považská Bystrica je 28 obcí, z toho 1 mesto. Cestovný ruch okresu sa sústreďuje v okolí vodnej nádrže Nosice. Veľmi atraktívna je Manínska tiesňava a celé Súľovské vrchy. Typickými zvieratami považského územia sú divé kačice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srnčia a diviačia zver. K chráneným druhom patria: vydra riečna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jasoň červenooký, ľabtuška vrchovská, medveď hnedý, tetrov hoľniak. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.
Kaštieľ v Považskom Podhradí Bystrický (Považský) hrad
Prvá písomná zmienka o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom 1316. Písomná zmienka o hrade z roku 1316 sa spája s menom Matúš Čák Trenčiansky. Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami Bystrického (Považského) hradu. Najznámejšími majiteľmi Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Ďalšia známa písomná zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V roku 1432 bola Považská Bystrica vypálena (nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili všetky obecné listiny a obyvateľstvo zostalo bez právnych dokumentov. Na ich žiadosť kráľ Žigmund obnovil Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej výsadné práva. V 1458-om roku kráľ Matej Korvín darúva mestečko i s šesnástimi dedinami Ladislavovi Podmanickému za jeho verné služby Huňadyovcom i krajine. Tým začína storočné panstvo rodu Podmanických na hrade Bystrica, rodu, ktorého členovia zohrali významnú úlohu v dejinách celého Uhorska. Ladislavov syn Ján, bratislavský hlavný župan a kapitán bratislavského hradu, zdedil podľa otcovho testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestečku postaviť gotický kostol a stal sa jeho prvým súkromným patrónom, čím získal právo voľby duchovného s biskupským schválením. Mimoriadne cenným svedectvom vnútorného života mestečka je listina nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2.