Nevesta hôľ

Kritici označujú toto dielo slovenskej lyrizovanej medzivojnovej prózy, presnejšie literárneho naturizmu ako román, aj keď sám autor sa tomuto označeniu bráni.
Téma:
Román o záhadnom boji Libora o svoju záhadnú lásku Zunu s ešte záhadnejším protivníkom
Idea:
Hlavné postavy:
Libor, Zuna, Tavo, krčmár Weinhold
Charakteristika postáv:
Libor- mladý muž milujúci prírodu, aj keď jeho vzťah k nej sa zásadne mení v súvislosti s meniacím sa vzťahom k Zune, inač je pracovitý, zodpovedný, čestný, zamilovaný do Zuny, túži po nej už od detstva
Zuna- napoli mystická postava, Liborova detská láska, ktorá sa však teraz nachádza v osídlach ducha hôr, ktorého predstavuje vlkolak
Tavo- veľmi dôležitá postava v diele, spočiatku vystupuje ako Liborov priateľ v neznámom prostredí, pomáha, ale ukáže sa, že Tavo je prinajmenšom taký záhadný a plný mystiky ako samotná Zuna
opis Tava: „Tavo bol predovšetkým škuľavý a ryšavý boh všetkých ožranov.“ „Bola to predovšetkým polcentová hranatá hlava, pozarastaná zôkol-vôkol tvrdými, hrdzavými vlasmi, ktoré boli na tvári máločo menšie a redšie ako na temene a krku. Oči z nej len namáhavo prenikali, preto sa zdala na prvý pohľad tupá a sprostá ako pucka, vytočená neumelou rukou z bukovej hrče, ale z blízka presvital z nej, najmä z toho škuľavého oka, prefíkaný lesk, aký večermi srší z mačacích očí.“
autor naznačuje mystickosť Tava, jeho nadprirodzený pôvod: „Vo svojej opovážlivosti zašiel som skoro priďaleko. Do Tava v tú chvíľu zaiste vchádzal Parom. Mohol som sa presvedčiť na vlastné oči, ako tento pohanský boh znetvoroval svojím ukrutným hnevom ľudskú podobu, keď voľakedy schádzal zo svojej nadoblačnej ríše na zem a vteľoval sa do svojho kňaza, aby robil poriadky medzi našimi rozvadenými pradedmi.