Smelo sa vypla, divo pohodila hlavou, akoby niečo vetrila, potom niekoľkými skokmi dobehla tackajúceho muža, prudko sa na neho vrhla a strhla ho na zem. Rev sa vtedy zdvojnásobil. keby sa predo mnou na trávniku neboli zmietali v zúrivom zápase tie dve telá, bol by som si myslel, že sa niekde na blízku rujú krvožíznivé dravce. To už nemohla byť iba nevinná hra. To už šlo o viacej. Možno Zuna zošalela a napadla svojho milenca práve vtedy, keď chcel byť k nej najvďačnejší. Kým bola osamote, pohrávala sa s ním. mala ho vo svojej moci. Nemusela sa obávať, že jej unikne, lebo bol ochromený. Vedel sa iba plaziť ako had a skákať ako žaba. Ale len čo teraz zbadala, že svoju korisť môže stratiť, jej zúrivosť dosiahla vrchol a stala sa opravdivým zverom.“
V tejto záverečnej scéne Zuninej svadobnej noci sa naplno prejavuje jej živočíšnosť, šialenstvo a prevaha živlov v ľudskom tele
Aj napriek nesmiernej láske k Zune, je schopný uvažovať triezvo a uvedomuje si, že boj s mocným duchom hôr prehrá. „Zuna mi nikdy nepatrila. Ani vo sne, ako som si neraz namýšľal. Žila niekde ďaleko mimo mňa, v čudnom svete tajov, kam som nevedel preniknúť a vo mne jestvovalo iba marivo, azda stopa po nejakom hlbokom dojme, ktorá sa len jej zjavom uživovala. A teraz i tá vypŕchla. Nemalo mi už čo prepaľovať krv nenávisťou a láskou. zostal som naraz sám so svojim srdcom“
-zvieracie prirovnania(plaziť ako had, skákať ako žaba)
-stupňovanie napätia, deja
-autor v diele používa symboliku Veľkého Zvona, ktorý na všetko dohliada: „čierny pochmúrny, ako muž s kapucňou na hlave...“
-používa všetky umelecké prostriedky: metafory, prirovnania, personifikácie, späté najmä s prírodou
-aj napriek tomu, že román má skôr rozprávkové ako realistické vyznenie, k rozprávkovému vyústeniu nedochádza, pretože svoju vyvolenú za ženu nedostáva, musí sa zmieriť s realitou.
dielo má viacero rovín, aj keď nie všetky sú úplne jasné:
sociálna rovina- ktorá si všíma vonkajšie vzťahy medzi postavami a takisto poukazuje na alkoholizmus, ako na závažný problém slovenského dedinského ľudu
snová rovina- oveľa dôležitejšia, a natoľko tematicky vykreslená, že celkom prekrýva sociálnu rovinu., je veľmi neurčitá, zatiaľ čo sociálna rovina vystupuje pred čitateľa celkom jasne
ďalšia rovina, ktorá nám objasňuje Zunino šialenstvo, a celkovo jej spätosť s prírodným, zvieracím svetom
je tu ešte jedna rovina, ktorá sprevádza celým dielom a je tiež veľmi silným prvkom, v diele veľmi citeľná. Hrdina tu prežíva svoje halucinačné stavy(často súvisiace s alkoholickým opojením), počas ktorých stretáva pradávneho ducha hôr, svojho protivníka.