Orwellova vízia budúcnosti je veľmi pesimistická: ľudské myslenie je podriadené neustálej kontrole, ľudská sloboda je znova a znova pošľapávaná a život radového človeka je jedno večné živorenie. Na svete sa po rokoch bojov udržali len tri štáty, ktoré vytvorili tri superveľmoci – Oceániu, Euráziu a Eastáziu. Oceánia sa rozprestiera na území amerického kontinentu, anglického súostrovia a Austrálie. Eurázia ovláda Európu a severnú Áziu. Eastázii patrí južná a východná Ázia. Afrika je zemou nikoho, o ktorú sa tri štáty neustále bijú a striedavo mení majiteľa. Vo všetkých troch štátoch funguje oligarchické zriadenie, ktoré v každej krajine nesie iný názov, v zásade však medzi eurázijským „neoboľševizmom“, eastázijským „kultom smrti“ a oceánskym „angsocom“ (anglickým socializmom) nie je takmer žiaden rozdiel. V tomto svete žije hlavný hrdina románu Winston Smith. Dej je rozdelený na tri časti, v prvej je predstavený hlavný hrdina Winston, vykreslený život v Oceánií a Winston si začne písať denník. V druhej časti sa zoznámi s Júliou, začne odporovať Strane a na konci ho zatkne Ideopolícia. Tretia časť sa odohráva v útrobách Ministerstva lásky (jedného zo štyroch ministerstiev Oceánie- akéhosi Ministerstva vnútra) pri jeho výsluchoch.
Winston žije na „Sídlisku víťazstva“ v Londýne. Jeho činžiak, je polorozpadnutý, výťahy nefungujú, na chodbe smrdí dusená zelenina a behajú deti, ktoré sa hrajú na Ideopolíciu a Ideozločincov. Doma nemá nič poriadne na jedenie, okrem „ginu víťazstva“ a mizerných „cigariet víťazstva“. Jeho jediným majetkom bolo „tých niekoľko kubických centimetrov jeho mozgu, ktoré Strana nemohla ovládať“. Je zamestnancom ministerstva pravdy. Na ministerstve pravdy jeho práca spočíva v prepisovaní starých novinových článkov, teda v neustálom prepisovaní minulosti a v ochrane a podpore štátnych lží. V krajine je nastolená dokonalá diktatúra. Všetku moc má v rukách jedna Strana so svojim nesmrteľným vodcom Veľkým bratom, ktorá svoju moc opiera o Ideopolíciu. Ideopolícia má absolútnu kontrolu nad ľuďmi, nech sú kdekoľvek. Na uliciach, v budovách, dokonca aj v domoch a v prírode sú umiestnené kamery a odpočúvacie zariadenia. V každej verejnej miestnosti a domácnosti je jedna obrazovka. Z týchto obrazoviek sa na ľudí valí nepretržitá štátna propaganda a zároveň je obrazovka odpočúvacím a pozorovacím zariadením, ktorým Strana a Ideopolícia majú každého človeka pod dohľadom dokonca aj v spánku. Medzi ľuďmi sa tiež pohybuje veľké množstvo tajných špicľov a aj deti sú vychovávané tak, že neváhajú udať vlastných rodičov. Dokonca aj zaujatie zlého výrazu tváre v nesprávnej situácii je zločinom. V reči Oceánie, newspeaku, sa mu hovorí facecrime.