Spolu so svojim dvojčaťom, románom 1984, sa až potom rokmi stávali čoraz populárnejšími a nakoniec sa dočkali nezávideniahodného osudu, keď sa dostali do anglických čítaniek ako „protikomunistické“ pamflety a povinné čítanie.
Samotná kniha vyvoláva zmiešané pocity. Začína skoro rozprávkovo ako príbeh emancipácie utláčaných zvierat, no postupne prechádza do zlého sna teroru, strachu a neslobody. Pri pohľade na podupané ideály a márnu lopotu naivných oklamaných zvieratiek s nimi musí každý súcitiť. Dej začína na statku farmára Jonesa, ktorý ešte nesie názov Panská farma. Jones býval kedysi veľmi pilným domácim hospodárom, no už dlhší čas si svoju prácu nevykonával práve ukážkovo. O zvieratá príliš nedbal- často trpeli hladom, zimou a museli znášať ťažkú prácu. Sám holdoval alkoholu a farma pod jeho vládou živorila. Zvieratá tento stav ťažko niesli. Za celý život nepoznali nič iné ako utrpenie a ťažkú prácu z ktorej profitovali len nenávidení ľudia. Po smutnom a krátkom živote prišiel koniec pod mäsiarovým nožom. V týchto časoch zvieratám predložil svoju víziu starý múdry kanec Major. Zvolal ich všetky v noci do stodoly a predniesol veľmi sugestívnu reč. Odhalil v nej zvieratám pravdu o ľudskom pokolení, ktoré je parazitom medzi všetkými tvormi a zaprisahal všetky zvieratá, aby zabudli na akékoľvek vlastné rozpory a ľudí navždy znenávideli. Na záver zvieratá naučil pieseň „Zvery Anglicka“, ktorá sa stala hymnou zvierat v ich ťažení proti ľudskej rase a vykorisťovaniu. Tri dni po svojom prejave starý Major v spánku skonal, no jeho reč medzi zvieratami rozprúdila rozsiahle sprisahanecké aktivity. Akosi prirodzene sa hlavnými ideovými vodcami celého podniku stali najmúdrejšie zo všetkých zvierat- prasce. Naučili sa písať a čítať a po nociach organizovali tajné schôdze v stodolách, na ktorých spracovali Majorove myšlienky do ucelenej ideológie, ktorej dali názov animalizmus. Myšlienky animalizmu potom šírili medzi zvieratá. Často u nich narážali na intelektuálnu obmedzenosť a museli súperiť aj s dotieravým havranom Mojžišom, akýmsi náboženským bludárom farmy a Jonesovym obľúbencom, ktorý neustále rozprával zvieratkám o akejsi Lízankovej vysočine, kam sa podľa neho mohli zvieratá dostať po smrti a kde im mali byť dopriate všetky slasti. Napriek všetkému sa však prasatám darilo postupne rozosievať revolučného ducha medzi zvieratami a čakalo sa na vhodnú chvíľu na vypuknutie revolúcie. Jones po prehratom súdnom procese začal piť viac, ako je dobré a o zvieratá sa on, ani jeho ľudia vôbec nestarali. Na svätojánsku noc jedna z kráv rohmi prerazila dvere skladiska a zvieratá sa vrhli na svojich trýzniteľov. Tí sa chvíľu pokúšali brániť, no nakoniec tvárou v tvár presile vzali nohy na plecia.