Zvieratá sa zmocnili farmy a odstránili z nej všetky predmety, ktoré ostali po ľuďoch a boli spomienkou na utrpenie a ponižovanie. Panskú farmu premenovali na Zvieraciu farmu, na stožiari vztýčili zelenú zástavu s bielym rohom a kopytom a na podechtovanú stenu hospodárskej budovy napísali bielou farbou „sedem prikázaní“. Týchto sedem prikázaní vyhlasovalo človeka za nepriateľa všetkých zvierat, zakazovalo zvieratám zabíjať sa medzi sebou, zakazovalo zvieratám prepadať ľudským nerestiam a vyhlasovalo všetky zvieratá za rovné. Boli hlavným zákonom, ktorým sa mali odteraz riadiť všetky zvieratá. Vodcami revolúcie sa stali prasce, najmä dva mladé kance, ktoré svojimi aktivitami vynikali už v predrevolučných časoch- Napoleon a Snehuliak. Medzi zvieratami sa postupne začali profilovať špecifické charakterové typy. Prvým z nich bola roztopašná biela kobyla Moly. Nepatrila k veľmi inteligentným zvieratám a nebola ani veľmi pracovitá. Revolúciu od začiatku vítala s rozpakmi. Nejavila chuť do práce a navyše sa u nej začala prejavovať márnivosť. Smútila za svojimi starými stuhami, ktorými ju zdobil Jones a za kockami cukru. Jedného dňa z farmy ušla k ľuďom a zvieratá na ňu zabudli. Ďalšou postavou bol svojský intelektuál- somár Benjamín. Bol rovnako múdry ako prasce, no veľmi introvertný a skeptický. Od začiatku sa staval k revolúcií akosi chladne - akoby tušil, ako to dopadne. Nič ho nevie vyviesť z miery a aj keď sa už na farme dejú veci, ktorými sú ostatné zvieratá vydesené, on ich prijíma veľmi pokojne, no smutne, akoby ich vopred predvídal. Je jedným z mála, čo má dobrú pamäť a vie porovnať život pred revolúciou a po nej. Prasce má prekuknuté, no s ostatnými zvieratami vôbec nekomunikuje. Jediný, pred kým má rešpekt je ťažný kôň Boxer. Boxer je intelektuálne obmedzený, no má vzácne pevný charakter. Je oddaný revolúcií až na smrť a v práci pre dobro farmy zo seba vydá vždy maximum. Jeho nesmierna sila a vytrvalosť sú tým čo farmu mnohokrát zachráni pri nedostatku jedla aj pri odrážaní ľudských votrelcov, ktorí sa pokúsia farmu dobyť späť. Prasce ho však na oplátku len využívajú a keď ochorie, veľmi „pekne“ sa mu odvďačia za jeho mnohoročnú obetavosť. Jeho družkou je kobyla Ďatelinka. Je to taký materinský typ, tiež jedna z najhorlivejších zástancov revolúcie. Je akousi nenápadnou hlavnou postavou celej knihy a svojim spôsobom jednou z najsympatickejších. Ďatelinka je spolu s Benjamínom svedkom revolúcie od jej začiatku až do konca. Nie je natoľko múdra, aby si vedela vysvetliť rôzne veci, no vnútorne vždy cíti, čo je správne a čo nie. Ostatným zvieratkám je akousi mamičkou.