Chýbal mu už len mesiac do stanoveného dôchodkového veku a jeho poslednou túžbou bolo v pokoji dožiť a vidieť mlyn dostavaný. Napoleon a Kvičiak dali poslať po veterinára, aby ho odviezol do nemocnice v meste, aby sa tam zotavil. Pre Boxera však prišiel mäsiarsky voz, odviezol ho a už sa nikdy nevrátil. Kvičiak zvieratá opäť ubezpečil, že ide o omyl a Boxer zahynul v nemocnici s najlepšou opaterou. Tej noci prasatá nakúpili veľké množstvo alkoholu a veľmi intenzívne smútili za Boxerom.
Takto to išlo vo farme ďalej: zakázalo sa spievanie piesne Zvery Anglicka, zvieratá museli prasatám ustupovať z cesty a pre malé prasiatka sa postavila nová škola, do ktorej ostatné zvieratá nesmeli. Ešte raz však boli zvieratá šokované. Stalo sa to, keď začali prasatá chodiť po zadných a nosiť biče, ako za starých čias ľudia. Všetky námietky však umlčali ovce bľakotom s novým heslom: „štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!“ Aj starých dobrých „sedem prikázaní“ bolo nahradených jediným prikázaním: „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie!“. Odteraz sa prasatá správali k zvieratám ako k menejcenným a ľudia ich prijali za svojich rovnocenných partnerov. Zrušili sa všetky zvyky pripomínajúce staré revolučné časy a farma sa opäť premenovala na Panskú farmu. Zvieratá už nevideli rozdiel medzi prasaťom a človekom.

Hold Katalánsku a Ohliadnutie za Španielskou vojnou

Práve tieto dve diela sa dajú za kľúčové v Orwellovej tvorbe a je škoda, že sú skoro neznáme medzi jeho čitateľmi. Hovoria mnoho o autorových názoroch a ako na dlani prehľadne zachytávajú Orwellovo názorové i osobnostné dozretie, ktorého výsledkom boli slávne diela, Zvieracia farma a 1984. Hold Katalánsku (Homage to Catalonia) napísal v júny 1936, hneď po svojom návrate zo Španielska. V knihe zachytáva svoje zážitky zo Španielskej vojny, v ktorej bojoval. Do Španielska prišiel v decembri 1936 ako novinár napísať nejaké články. Veľmi hlboko naňho zapôsobil revolučný duch Barcelony – metropoly Katalánska -, ktorá bola hlavnou baštou protifrankistického Španielska. V tom čase ešte bola Barcelona ovládaná anarchistickými syndikátmi a atmosféra nebývalej slobody a rovnosti bola priam hmatateľná. Vstúpil do milície POUM a s ňou potom bojoval na Aragonskej fronte. Jeho opis zákopovej vojny sa veľmi líši napríklad od opisu zákopovej vojny z Na západe nič nového. Obe strany trpeli nedostatkom zbraní, či materiálu a k skutočným bojom dochádzalo len sporadicky. V skutočnosti išlo väčšinou len o zháňanie dreva na oheň, vody a život v neustálej špine a zime. Pomaly sa tu však začínal zaujímať aj o politické pozadie celej vojny.