Orientovať sa vo vtedajšom chaose skratiek politických strán a ich cieľov nebolo ľahké, jeho postrehy sú však veľmi objektívne a poskytujú čitateľovi stručný prehľad o vnútornom rozpoložení síl na strane republiky. Po svojom návrate do Barcelony na dovolenku bol šokovaný tým, ako sa mesto zmenilo za tých niekoľko mesiacov, čo v ňom nebol. Revolučná atmosféra upadala spolu s tým, ako prechádzala kontrola nad situáciou z rúk anarchistov do rúk boľševikov. Postupne bol anarchistický odborový zväz CNT vytláčaný zo svojich pozícií a kontrola prechádzala do rúk kontrarevolučných síl - vlády a komunistickej strany PSUC riadenej z Moskvy. Atmosféra v meste veľmi hustla s tým, ako stúpala nevraživosť medzi oboma tábormi. Tiež mohol pozorovať, ako PSUC prakticky bojkotuje antifašistický boj zo strachu aby neprerástol v otvorenú revolúciu. Dohliadala na to, aby sa najlepšie zbrane zo Sovietského zväzu nedostali na frontu, ale ostali v tyle v rukách polície a Ľudovej armády , zatiaľ čo milície na fronte trpia nedostatkom zbraní. Veľmi ľahko sa tu dajú postrehnúť paralely so Zvieracou farmou. Počas jednej dovolenky sa stal Orwell svedkom barcelonských „májových bojov“ medzi POUM a CNT na jednej strane a PSUC a vláde na strane druhej. Porovnával rozdielne interpretácie v rôznych tlačivách a mohol len hádať, akú verziu týchto udalostí nakoniec prijme za svoju samotná história (tiež častý motív Zvieracej farmy a 1984). Krátko po tom, ako sa vrátil na frontu bol ranený do krku a mal veľké šťastie, že prežil. Po svojom zotavení v Barcelone sa musel skrývať ako zločinec, pretože slúžil v milíciách POUM. Situáciu už úplne ovládli boľševici a rozpútal sa skutočný teror voči politickým odporcom. Orwell videl ako mnoho jeho súdruhov a priateľov z milícii zatýkali a niektorí už z väzenia nevyšli živý. Nakoniec zo Španielska tajne ušiel.
Esej Ohliadnutie za Španielskou vojnou už písal s určitým časovým odstupom roku 1943. Vyšla až po jeho smrti. V knihe Orwell sumarizuje fakty o vojne a svoje postrehy z nej. Kniha hovorí veľa o jeho názoroch a myšlienkových prerodoch, ktorých výsledkom bolo napísanie jeho dvoch najznámejších kníh. „V Španielsku som prvý krát v živote uvidel novinové správy, ktoré nemali žiaden vzťah ku skutočnostiam, ba ani vzťah, aký býva komponentom bežnej lži. Videl som správy o veľkých bitkách tam, kde žiadne bitky neprebehli a úplné mlčanie tam, kde boli zabité stovky ľudí. .. Verím, že väčšia časť histórie je nepresná a zaujatá; pre našu dobu je však príznačné odmietnutie myšlienky, že história by mala byť zaznamenaná pravdivo.