„Vedieť a pritom nevedieť, uvedomovať si plnú pravdu, a pritom vyhlasovať starostlivo vykonštruované lži, udržať súčasne dva názory, ktoré sa vzájomne vylučujú, vedieť, že sú protikladné, a veriť v oba; používať logiku proti logike, odvrhovať morálnosť, a pritom ju vyžadovať, veriť, že demokracia je nemožná a že Strana je strážcom demokracie; zabudnúť všetko, čo je treba zabudnúť, potom to znova z pamäti vyloviť, keď to je potrebné, a zas to promptne zabudnúť: a na dôvažok aplikovať ten istý proces na proces sám. To bola najťažšia finesa: vedome si privodiť nevedomosť, a potom znovu zabudnúť na akt hypnózy, ktorý človek práve vykonal. Dokonca čo i len porozumenie slovu doublethink vyžadovalo dvojité myslenie.“ Každý človek po čase túto techniku používal celkom automaticky. Dokonca raz rečník Strany po obdržaní špeciálnych informácií zmenil uprostred prejavu slovo Eurázia za Eastázia a nik z načúvajúceho davu si nič nevšimol. Technikou doublethinku sa dá pochopiť aj najsvätejšie heslo Strany: Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.
Obyvatelia Oceánie sa delia na dve kasty: na členov Strany a na proletariát. Strana sa ďalej delí na vnútornú a vonkajšiu. Členom vonkajšej Strany je aj Winston. Členovia vnútornej Strany majú oveľa väčšie právomoci. Majú nárok na oveľa lepšie prídely potravín, lepšie bývanie, niektoré luxusné predmety a nie sú ani tak ostro kontrolovaný, ako ostatní. Ľudia v Oceánií sú úplne apatický voči systému. Zvykli si už poslušne používať doublethink vždy a všade. Navyše je medzi nimi mnoho tajných policajtov, všade sú obrazovky a zvyknú na seba donášať aj sami od seba, preto na sebe nikto za žiadnych okolností nedáva poznať, akého je presvedčenia. Drvivá väčšina ľudí však aj tak slepo dôveruje Strane a ten, kto sa dopúšťa ideozločinu, čo ako malého, hoci aj keď prežíva len obyčajný vnútorný rozpor, je čoskoro odhalený. Winston si raz do denníka poznamenal, že jedinou nádejou na zvrhnutie Strany sú proletári. Tvoria asi 80% populácie a žijú v najväčšej chudobe. Keby sa v nich prebudil revolučný duch, nebola by sila, ktorá by ich zastavila. Strana sa však o nich skoro vôbec nestará, len občas si Ideopolícia odchytí niekoľko potencionálne nebezpečných jedincov. Proletariát je žalostne neuvedomelý. Jediné, čo ho zaujíma je alkohol a hazardné hry. Ich hnev dokáže vzkypieť kvôli rôznym malichernostiam, no nikdy sa neobráti proti Strane. Ďalšou iskierkou nádeje je tajná organizácia menom Bratstvo. Na jej čele je bývalý prominentný člen Strany: Emanuel Goldstein. Je autorom zakázanej Knihy, kde popisuje princíp, na ktorom fungujú všetky lži Strany a systém fungovania jej moci. O Bratstve a Goldsteinovy koluje množstvo legiend a nik nevie, či vôbec existujú, alebo sú len ďalším nástrojom propagandy Strany.
V Oceánií dokonca lingvisti pracujú aj na novej forme jazyka- newspeaku. Keď bude táto forma jazyka kompletne hotová a zavedená do života, bude to zavŕšenie nadvlády strany.