Starý pán, ktorému patril antikvariát bol tiež členom Ideopolície. Tu končí druhá časť románu.

Tretia časť sa odohráva v útrobách Ministerstva lásky, kam Winstona odviezli a zobrazuje jeho premenu. Dej pozostáva výhradne z výsluchov, ktoré absolvuje. Od Júlie ho prirodzene oddelili. Winstonovým vyšetrovateľom je O’Brien, ktorý bol tiež príslušníkom Ideopolície a Winstona celý čas sledoval. Výsluchy pozostávajú zo sústavného bitia a najrôznejších techník mučenia. Ich cieľom je človeka zlomiť, zlomiť jeho vôľu k odporu. Ako postupne ochabuje Winstonova vôľa, ubúda aj fyzického týrania a nastupuje psychický teror. Winston vedie dlhé dialógy s O’Brienom. Winston pritom leží na mučiarenskom stroji, ktorý mu môže spôsobovať neznesiteľné bolesti a ovláda ho O’Brien. Tieto dialógy sú kľúčovým momentom celej knihy. Sú to partie, kde obecné úvahy o moci idú stranou a zostáva len jadro: jednotlivec, v zápase proti moci štátu a v zápase o zmysel svojej existencie. O’Brien má počas dialógov všetky tromfy v rukách. Je oveľa pokojnejší (je to on, kto môže spôsobiť bolesť tomu druhému), sebaistejší a má oveľa väčšie vedomosti. Postupne dáva na základe historického podkladu Winstonovi na vedomie, že je úplne v jeho moci. Strana je všemocná a neotrasiteľná, ak bude chcieť a bude tomu chcieť uveriť aj Winston, môže ovládať aj fyzikálne zákony. „Ak chceš obraz budúcnosti, predstav si vysokú vojenskú topánku, ktorá šliape po ľudskej tvári- navždy.“ Winston vstupuje do tohto mentálneho súboja bez akejkoľvek koncepcie, alebo znalosti dejín. Jeho jediným záchytným bodom je viera, že sa mu Strana nikdy nedostane do vnútra hlavy. Vedie sa tu zúfalá bitka o záchranu nezávislého myslenia. „Ty si kaz vo vzore Winston. Škvrna, ktorá sa musí vymazať. .. Neuspokojíme sa s negatívnou poslušnosťou, ani s najpodlejšou podriadenosťou. Až sa nám nakoniec podrobíš, urobíš to z vlastnej, slobodnej vôle. .. Čo sa ti teraz udeje je definitívne. Pochop to včas. Privedieme ťa až na hranicu, odkiaľ nieje návratu. Budú sa s tebou diať veci, z ktorých sa nespamätáš, i keby si žil tisíc rokov. Nikdy už nebudeš schopný lásky, priateľstva, odvahy, alebo poctivosti. Budeš dutý. Vyžmýkame ťa, až budeš úplne prázdny, a potom ťa naplníme sebou“
O’Brien nakoniec zbaví Winstona posledných zbytkov sebaúcty a donúti ho sústavným ponižovaním a šialenými argumentmi, aby sa hanbil aj za vlastnú existenciu. Winston stratí všetku vôľu vzdorovať Veľkému Bratovi. To však O’Brienovi nestačí. Chce, aby Veľého Brata nielen poslúchal, ale aj miloval.