Tak prichádza na rad miestnosť číslo 101, ktorá je zavŕšením celej premeny. V miestnosti 101 čaká na každého človeka to najhoršie, čo existuje. Pre Winstona sú to krysy. Klietku s krysami mu priložia ku tvári a chystajú sa mu ich pustiť na tvár, keď ich zastaví hysterickým krikom a chce, aby to spravili Júlii. Tým sa v ňom zlomili posledný kúsok starého Winstona a odteraz už nieje schopný žiadnych citov okrem lásky k Veľkému Bratovi. Strana Winstona na nejaký čas prepustí na slobodu. Potuluje sa po kaviarňach, dokonca sa stretne s Júliou. Obaja už ale k sebe nič necítia. „„Do teba sa nedostanú,“ povedala kedysi. Ale oni sa doňho dostali. „Čo sa tu s tebou stane, je navždy,“ povedal O’Brien. A bola to pravda. Stalo sa niečo, vlastne Winston sám urobil niečo, z čoho sa nemohol spamätať. Čosi v jeho vnútri bolo zabité, vypálené, vyleptané.“ O niečo neskôr sa pred súdom ochotne prizná k rôznym zločinom a posledná myšlienka, ktorá mu prebehne hlavou pred popravou je jeho vďaka Veľkému Bratovi.

Orwellova kniha bola napísaná v roku 1949 a len postupne prenikala do širokého čitateľského povedomia. Dnes sa už stala doslova kultom a vlajkovou loďou celého žánru nazývaného čierna utópia, alebo aj antiutópia. V čom však spočíva jej úspech?
Do žánru antiutópie patria aj iný spisovatelia známych mien ako France, Wells, Huxley, či Bradbury. Orwell v skutočnosti nebol v tomto podniku žiadnym priekopníkom. Bol len pokračovateľom mnohých skvelých diel, medzi ktorými vyniká najmä Koniec civilizácie (Brave new world) od Huxleyho, 451° Farnheita od Bradburyho, či Čapkov román Válka s mloky. Úplne právom ale možno nazvať priekopníckym román My od ruského spisovateľa Jevgenija Zamiatina, ktorý napísal ešte v roku 1920(!). Tento román zobrazuje spoločnosť v ďalekej budúcnosti, kde ľudstvo žije uzavreté v hermetických kapsliach a kde sa všetko riadi presným harmonogramom a akákoľvek kreativita, fantázia, či nevypočitateľné správanie je úplne potlačené. Podobnosť s „osem-štvorkou“ je až nápadná. Orwell Zamiatinov román poznal a usiloval sa o jeho anglické vydanie. Či už vedome, alebo nevedome si z neho vypožičal charakter hlavného hrdinu a zopár drobných motívov. Je trochu škoda, že vynikajúce diela západných autorov úplne zatienili vynikajúce diela Čapka, Zamiatina a iných. Román 1984 je však predsa len najhodnotnejším dielom, kde autor široko rozviedol svoje vízie spoločnosti.
Orwell svoju knihu písal na sklonku života a zachytil do nej vlastnú životnú skúsenosť z predvojnových rokov a druhej svetovej vojny.