Je to podobné ako v poviedke Doviedla žobráka na mizinu. Policajti z Ostruhovej ulice hľadeli napajedene do sklepa, na toho neúnavného fajčiara – keby bol s fajkou v ústach čo len raz prekročil prah na ulicu! Najmä jeden z nich, malý pán Novák, bol by dal neviem čo za to, keby mu bol mohol horiacu fajku vyraziť. Mimovoľne stotožňovali s nechuťou susedov k cudzincovi.“(27)
Ďalším, nemenej závažným a negatívnym neduhom malostranskej spoločnosti je opovrhovanie cudzincami: „Preukazovali mu všetku hrdosť domorodcov, bol im cudzí. Večer sedával v Žltom domci pri krčiažku piva, na rohu stolíka pri kachliach sám a sám. Ostatní si ho ani nevšímali, iba ak kývli hlavou, keď sa pozdravil.(28)
Hlavný rozpor tohto diela je medzi tým, čo si myslia malostrančania a skutočnosťou. Keby pan Vorel vedel, že pýcha, opovrhovanie a klebety sú na Malej Strane národným športom, asi by si otvoril obchod niekde inde.

Pán Ryšánek a pán Schlegl

Obsah poviedky:
Kedysi dvaja známi sa začali nenávidieť kvôli žene, ktorá sa im v mladosti páčila. Najprv sa prikláňala k pánu Ryšánkovi a potom sa vydala za pána Schlegla. Dôvodom bol asi vek pána Schlegla, bol o desať rokov mladší. Títo páni sa strašne nenávideli. „Tí dvaja sa nemohli ani cítiť.“(29)
V hostinci u Štajnicovcov vždy sedávali na tom istom mieste oproti sebe pri tom istom stole a neprehovorili ani slova. ,,Obaja sedeli vždy odvrátení od obloka, a tak aj napoly odvrátení i od stolíka i od seba, a dívali sa na biliard; k stolíku sa obrátili, len keď sa chceli napiť alebo si napchať fajky. Už jedenásť rokov tak sedávali deň čo deň. A za tých jedenásť rokov neprehovorili k sebe ani slovo, ba ani si jeden druhého nevšimol.“(30)
Keď sa pán Schlegl dozvedel od hostinského, že pán Ryšánek dostal zápal pľúc, na jeho tvári sa zračil nepríjemný úškľabok. Neskôr sa rozhovoril a už nesedel len na svojom mieste ako inokedy, ale behal po hostinci ako odtrhnutý vagón. Ten, kto ho pozoroval, musel nadobudnúť presvedčenie, že sa teší z Ryšánkovej choroby. Po niekoľkých mesiacoch pán Ryšánek vyzdravel. Keď sa už cítil lepšie, zašiel aj do hostinca. Všetci prejavili radosť, že ho opäť vidia zdravého. Posadil sa na svoje obvyklé miesto oproti pánu Schleglovi. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa ich vzťah zmenil, všetko vyzeralo po starom. Avšak, keď si pán Ryšánek chcel po dlhých mesiacoch pofajčiť a zistil, že nemá tabak, pán Schlegl mu ho nečakane ponúkol.