Väčšina poviedok je so smutným koncom no niektoré majú koniec šťastný (Vodník). Veľká časť má otvorený koniec aby si čitateľ mohol domyslieť ako to asi skončilo.
Ďalším charakteristickým znakom sú opisy, ktoré sa nachádzajú na začiatku poviedok. Tieto opisy načrtávajú dej, do ktorého sú neskôr pridané postavy. Sú to najčastejšie opisy zovňajšku ľudí a prostredia, v ktorom sa dej odohráva, aby si mohol čitateľ lepšie predstaviť rozličné situácie a ako Malá Strana vôbec v tých rokoch vyzerala. Používa svojský štýl, ktorý sa niekedy podobá novinárskemu. Mnoho nespisovných slov sa nájde v jeho poviedkach. Používa aj niektoré staré české výrazy, ktoré sa v tejto době nepoužívajú.

Vlastný názor

Toto dielo som si vybral pre jeho autora vždy som o ňom počul aké skvelé sú jeho Malostranské poviedky a aj preto aby som zistil ako vlastne vyzerala Malá Strana. Ale asi tým najhlavnejším dôvodom bola asi moja lenivosť. Nerád čítam dlhé romány, radšej si prečítam nejakú kratšiu poviedku. Pri čítaní tohoto diela som sa vôbec nenudil, zopárkrát som sa zasmial ale som aj ako keby s postavami súcitil napríklad pán Vojtíšek. Myslím si, že aj v tejto dobe sú ľudia takí istí ako aj v tom období. Mnohí uveria tomu čo sa povie, bez toho aby si to nejak overili. Teraz žijú rôzni ľudia, medzi nimi aj takí, ktorí závidia podobne ako v prípade Baby Milónovej. Keď sa im nevyhovie, začnú šíriť klebety.
V prípade poviedky Pán Ryšánek a pán Schlegl som si povedal, že mnoho ľudí sa vlastne nenávidí kvôli ženám. Na druhej strane sa mi páčilo ich konečné pomerenie. V celku sa mi tieto poviedky páčili a som si istý, že keby som nerobil túto prácu a namiesto toho si ich len prečítal, nemal by som z toho taký zážitok aký mám.