Nikto mu už nič nechce dať, lebo každý sa cíti oklamaný a podvedený pánom Vojtíškom. Pán Vojtíšek chradne až nakoniec zamrzne a zomrie.

Charakteristika postáv:

Pán Vojtíšek
 Bol veselý žobrák, ktorý žil v Prahe na Malej Strane.  Jeho tvár mala dobrosrdečný výraz. „Tvár taká zdravo svietivá a do červena lesklá ako nedeľná pečienka, obliata maslom.“(1)
 Ludia boli k nemu milí, snažili sa mu pomôcť a vyjsť v ústrety aj keď mu niektorí nechceli dať peniaze dali mu namiesto toho niečo iné. „Namiesto peniaza mu vždy presypal zo svojej plechovice trocha tabaku.“ (2)
 Chodil slušne oblečený, nevyzeral ako žobrák. „On si na žobrácky zovňajšok tak prísne nepotrpel, vyzeral dosť čisto, aspoň na začiatku týždňa; šatku na hrdle mal vždy poriadne uviazanú, na kabáte síce kde tu bola záplata, ale nie ako kus pribitého plechu a ani nie z veľmi pestrej látky.“(3)
 Bol žobrákom už dlho, bola to istá tradícia a vďaka tomu mal určité privilégiá. „Pán Vojtíšek bol žobrák. Čím bol predtým, to neviem. Ale žobrákom musel byť už dlho, podľa toho, ako ho na Malej Strane poznali a čo sa týka zdravia, mohol byť ním ešte dlho – bol ako buk.“(4)
 So všetkými bol priateľ a preto bol obľúbený, bol priateľ dokonca aj s policajtmi. Najmä s pánom Šimrom.
 Bol úprimný, nesnažil sa vyžobrať čo najviac ako žobráci pred kostolom, ľudia si ho vážili a preto nemusel žobrať v pravom zmysle.
 Mal svoju určitú hrdosť. Nikdy sa nesnažil vysvetliť ľuďom, že nie je bohatý. On o sebe vedel pravdu a mal čisté svedomie.
 Babu Miliónovú nemal rád pre jej falošnosť.

Miliónova baba
 Bola žobráčka, ktorá žobrala pred kostolom, bola opakom pána Vojtíška.
 Bola stará a škaredá, Neruda k nej vyjadruje svoj negatívny vzťah.
„Plátenné sukne sa jej plantali takmer bez zašušťania okolo suchých hnátov, do čela hlboko stiahnutá modrá plachetka kývala sa jej hore – dolu. Jej tvár mi bola vždy ukrutne protivná. Drobné vrásky ako tenulinké rezančeky zbiehali sa k špicatému nosu a ústam. Oči mala žltozelené ako mačka.“(5)
 Svoje meno si vyslúžila vďaka sľubom, ktoré hovorila ľuďom.
„Volali ju Miliónova baba. Iné žobráčky sľubovali, že pánboh darovanú almužnu odplatí stotisíckrát, ona to vytiahla do ,miliónov a miliónov’.” (6)
 Prostredníctvom pána Vojtíška chcela získať lepšie postavenie, chcela dostávať viac almužny.