Ale keď ju pán Vojtíšek rázne odmietol, rozhodla sa mu pomstiť a rozšírila klebetu o jeho bohatstve.

Problémy a konflikty:
Neruda sa v poviedke Doviedla žobráka na mizinu zobrazuje problém závisti medzi ľuďmi. Ďalej odsudzuje malomeštiactvo, vlastnosť ľudí z malého mesta uveriť všetkému bez toho aby si to overili, čo využila baba miliónová.
Pána Vojtíška zničila klebeta. Keď pred ním ľudia začali zatvárať dvere, pán Vojtíšek nechápal čo sa deje a tak im nemohol povedať pravdu.
„Pánu Vojtíškovi sa odrazu vyhrnuli prúdom slzy. Veď som – veď som..., zavzlykal, „bol som po celý život taký čestný!“ (7)
Ďalší konflikt je medzi pánom Vojtíškom a babou miliónovou, teda že vzťahy medzi chudobnými sú rovnaké ako medzi bohatými, ich vzťahy závisia hlavne na ich vlastnostiach a charakteroch.

Doktor kazisvet

Obsah poviedky: Na Malej Strane býval istý doktor Heribert. Ľudia ho volali doktor Kazisvet kvôli jednej príhode.
Stalo sa to v deň, keď pochovávali pána Schepelera. Keď pohrebný sprievod prišiel k Oujezdské bráne, náhodou spadla rakva s nebožtíkom, odkrylo sa veko a vypadla von ruka pána Schepelera. Zhodou okolností išiel okolo pán Heribert a chytil nebožtíkovu ruku a vtedy zistil že nie je mŕtvy. Potom sa o doktorovi Heribertovi hovorilo ako o lekárovi, čo oživil mŕtveho. Veľa slávnych ľudí ho chcelo za doktora ale on odmietol. Charakteristika hlavných postáv:

Doktor Heribert: Po otcovej smrti sa mladý Heribert utiahne do úzadia, namiesto aby pokračoval v otcových šľapajach. Mnohí malostrančania sa na neho obracajú s prosbou o pomoc. No on nevypočul nikoho, nikomu nepomohol. Bol to doktor, ktorý nikoho neliečil. „Neliečil nikdy nikoho a nikdy nič.“(8)
Časom sa z neho stal úplný mizantrop. „Zdalo sa, že o ľudí vôbec nestojí. Keď kráčal ulicou, nikomu sa nepozdravil, pozdravom nikomu nepoďakoval, vyzeralo to, ako keď víchor naháňa sem a tam zvädnutý list.“(9)
Doktora Heriberta sa vôbec nedotklo, keď ho začali prezývať Doktor Kazisvět. Jeho nezáujem o ostatných bol takmer chorobný. No pri udalosti s „nebožtíkom“ Schepelerom prejavil nezvyčajnú duchaprítomnosť. Dokázal, že je dobrý doktor, a tak vyvrátil klebety o jeho neschopnosti, keď na pohrebe pána Scheplera všetci ľudia panikárili, on si zachoval chladnú hlavu a pohotovo reagoval. „Akosi nevdojak chytil Heribert ovisnutú ruku, aby ju zasa uložil v truhle.“(10)
Dostával dobré ponuky od barónov a kniežat, no neprijal ani jednu. Ostal naďalej sám, v jeho živote tá udalosť nič nezmenila. „Zasa bolo vidno, že o ľudí nestojí. Zdravili ho, ale on nikdy neďakoval.“(11)


Pan Ostrohradský: Bol to najbližší príbuzný pana Schepelera, povolaním remenár.