V strede slatín bola jaskyňa.


Legenda o psovi baskervillskom:

Baskervillský zámok, rok 1742

Za čias Veľkej vzbury baskervillský dom vlastnil Hugo Baskerville, ktorý bol divý, svetácky a bezbožný človek. Každý by mu to bol odpustil, ale on mal v sebe toľko samopašnosti a ukrutnosti, ktoré po celom kraji preslávili jeho meno. Ale Hugo sa raz zamiloval do dcéry drobného šľachtica, ktorý mal pozemky vedľa baskervillského panstva. Ona mala dobrú povesť a rozvážnu povahu, stále sa mu vyhýbala a bála sa ho. A tak sa raz Hugo prikradol aj so svojimi priateľmi na dvor a uniesol dievča, keď neboli jej bratia ani otec doma. Na zámku ju zavreli do hornej izby a Hugo so svojimi priateľmi zasadli k stolu a opíjali sa. Lenže dievča ušlo po južnej stene a utekala cez slatiny domov. Keď sa Hugo šiel presvedčiť, či je ešte tam, čakal ho šok. Vbehol dole do jedálne, postavil sa na stôl a povedal, že tej noci svoje telo a dušu mocnostiam pekelným zapredá, len aby ju mohol dostať. Potom vybehol von, osedlal koňa a spolu s niekoľkými priateľmi a stopovacími psami ju šli hľadať. Psi jej prišli na stopu a sledovali ju. Hugovi priatelia sa od neho na cvíľu odpojili, a keď ho našli, ležal vedľa dievčaťa, ktoré od únavy zomrelo, tiež mŕtvy. Pri ňom stál pekelný pes a trhal mu hrdlo.