Úvod k dielu: Názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota. Svojho lyrického hrdinu,
ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a tklivej
samoty. Jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na
rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku. Jeho básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný
cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a
nadosobnom svete. Kraskova poézia vznikala ďaleko od domova. Preto sa v nej vynárali často
spomienky na rodný kraj a najdrahšiu preňho bytosť - na matku, ako to vyplýva aj z tohto úryvku
básne Vesper dominicae (nedeľný večer).

„Tam niekde v diaľke si domy čušia,
v čierňavých horách.
Z tých v jednom iste
dedinka biela ustarostená
túli sa k zemi matička moja
pokojná, tichá. Samotná sedí
v nej starodávne pri starom stole"
vážneho vzhľadu."

Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu, čiže:
všetko podrobuje osobnému pohľadu. Kraskov básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný
cit (Plachý akord), príroda (Topole, Zmráka sa), úvahy nad vlastným ľudským osudom (Quia
pulvis sum = Pretože som prach), i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom
svete. Dôležité mieste tu zaujíma JEHOVAH. Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku
tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote. Rámec básne tvoria biblické motívy, ale jej
obsah je historicky konkrétny. Tu máme veľmi dobrý príklad na individuálnu stránku Kraskovej
tvorivej metódy a na zvláštnosti slovenského symbolizmu. Je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím
národa vychádzajúci z vnútra človeka. Privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže
svoju slabosť vlastnými silami. To je postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie.

Verše: V tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie. Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok.