Ján Botto Nox et solitudo (Noc a samota)

Úvod k dielu: Názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota. Svojho lyrického hrdinu,
ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a tklivej
samoty. Jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na
rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku. Jeho básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný
cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a
nadosobnom svete. Kraskova poézia vznikala ďaleko od domova. Preto sa v nej vynárali často
spomienky na rodný kraj a najdrahšiu preňho bytosť - na matku, ako to vyplýva aj z tohto úryvku
básne Vesper dominicae (nedeľný večer).

„Tam niekde v diaľke si domy čušia,
v čierňavých horách.
Z tých v jednom iste
dedinka biela ustarostená
túli sa k zemi matička moja
pokojná, tichá. Samotná sedí
v nej starodávne pri starom stole"
vážneho vzhľadu."

Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu, čiže:
všetko podrobuje osobnému pohľadu. Kraskov básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný
cit (Plachý akord), príroda (Topole, Zmráka sa), úvahy nad vlastným ľudským osudom (Quia
pulvis sum = Pretože som prach), i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom
svete. Dôležité mieste tu zaujíma JEHOVAH. Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku
tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote. Rámec básne tvoria biblické motívy, ale jej
obsah je historicky konkrétny. Tu máme veľmi dobrý príklad na individuálnu stránku Kraskovej
tvorivej metódy a na zvláštnosti slovenského symbolizmu. Je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím
národa vychádzajúci z vnútra človeka. Privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže
svoju slabosť vlastnými silami. To je postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie.

Verše: V tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie. Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok.

Zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete, prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku
skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť. Stále viac si uvedomoval hodnoty života, čo sa prejavilo v
básniach. Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodný a sociálnej povahy. Táto zbierka je
venovaná snúbenici, mala veľký úspech. Básnik hľadá východisko z krízy, pomáha mu pri tom citové
uspokojenie, obraz domova, ktorý si básnik privoláva je odlišný od pokojnej idyly, je nabitý energiou
revolty, náladami vzbury, vnímaním nového oslobodzujúceho činu. Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok. Má však viac významových polôh ako v prvej zbierke. Na jednom z jeho pólov je ľútosť za dávnymi
láskami a pocit akéhosi vyrovnania (v básni Askéti sa napr. hovorí: „Dnes sme už pokojní, samota
žiadneho smútku už nemá. „Minulosť mŕtva je, budúcnosť prázdna a nemá."), kým druhý pól je
neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Vyplýva to napr. aj z poslednej strofy básne Pieseň, kde
nachádzame tieto verše:

„Neveril, a neveriaci mnohé skúsi ...
Srdce rozbil v drobné kusy;
ale život - žiť sa musí
pre človeka.
Letia, letia divé husi
do ďaleka ..."









Autor do veršov vložil motívy, ktoré značne rozšírili básnikov pohľad na život a na spoločenskú problematiku. Zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete (báseň Ja ako obdoba básne Noc, ktorá bola pôvodne zaradená do Nox et solitudo, ale tam nevyšla), prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť. Ivan Krasko si stále viac uvedomoval nadosobné hodnoty života (vyjadril to napr. v básni Život). Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy. Prejavilo sa to vo viacerých básniach. Z tohto hľadiska ústredné miesto v jeho tvorbe zaujímajú také verše, ako sú Otcova roľa, Baníci, List slečne Ľ. G.
Lyrický hrdina tu má objektívnu spoločenskú funkciu. Hľadá riešenie sociálnej situácie v prospech celku. Ivan Krasko použil aj v týchto básniach symbolistické metaforické prostriedky.

Jeho vízia o oslobodení pracujúcich ľudí v básni Baníci sa opiera o autorovu reálnu nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred prvou svetovou vojnou, príde raz éra slobody pre tie spoločenské vrstvy, ktoré v minulosti najviac trpeli sociálnym a národným útlakom.

Solitudo - pocit tuposti človeka - bolestný výsledok neúspešného hľadania citovej harmónie.

Otcova roľa - v tejto básni vyjadruje svoje primknutie sa k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám a hodnotám. Táto
báseň je akoby výčitkou vedomia básnika, ktorý odišiel "z otcovej role" - z rodnej vlasti.

Baníci - vyjadruje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slov. ľud pred I. sv. vojnou, príde raz éra
slobody. Je to symbolický príbeh o pokúšaní démonom, ale vernosť človeka k ľudom práce premôže
démona a dáva človeku (básnikovi) zmysel života.

Život - jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa
so životom a jeho nástrahami.

Znaky symbolizmu: topoľ - symbol pesimizmu, tragického životného pocitu,
noc - bezvýchodiskovosť, otcova roľa, rodný kraj.