V októbri 1849 dostala Evka od Adelky list, v ktorom sa písalo aby prišla. Evka pozvanie do Viedne odmietla. Štúr sa odsťahoval do Modry za svojím bratom Karolom a pokúsil sa obnoviť práva na vydávanie SNN. Neuspel. Keď sa stal ministrom vnútra zlopovestný Bach dali Štúra v Modre pod dozor. V roku 1852 dostala list od osvietenej panej s pozvaním do Viedne. Dostala sa tam koncom októbra 1852. Adelka bola v tom čase veľmi melancholická. Niekoľko dní pršalo, a bolo tak mokro, že nemohli ísť ani na ulicu.
V jeden takýto deň sa Adelka rozhovorila o Štúrovi. Zo začiatku na ňu Štúr zapôsobil, ale myslela si, že je to len pretvárka a preto ju nezačal zahŕňať prázdnymi lichôtkami. Povedala si, že pred týmto človekom si musí dávať pozor. Adelka ho chcela ponížiť tak, že bude rozprávať o hudbe a on bude musieť priznať, že o hudbe nič nevie. Ale Štúr mal všeobecný prehľad. Keď Štúr odišiel Adelka si začala uvedomovať ako jej chýba. Ich vzťah vyvrcholil na bále v Grassalkovichovskom paláci. Na tom bale vyznal Adelke lásku. Ale potom im to všetko pokazila revolúcia. Cez revolúciu odišli na Ostrú Lúku.
Na jar, v marci, Adelka vážne ochorela. Lekári jej nevedeli pomôcť. Evka poprosila osvietenú pani aby Štúrovi poslala telegram. Keď Štúr prišiel rozprávali sa s Adelkou o ich jari. Osemnásteho marca 1853 Adelka zomrela. Pochovali ju na Ostrej Lúke. Keď sa Evka vrátila z Viedne, žila istý čas doma. Za nejaký čas sa odsťahovala do Prešporku kde sa stretla s Laciakom. Tam sa jej doniesla správa, že sa Ľudovít Štúr na poľovačke postrelil a 12. 1. 1856 zomrel. Po pohrebe sa Laciak znova spýtal Evky či si ho vezme a tá mu tentoraz prisvedčila.