Ľudo Zúbek Jar Adely Ostrolúdskej

Raz keď išli Ostrolúdskovci na Zemianske podhradie, zlomilo sa im na voze koleso a tak museli zastať v malej dedine Žitňany. Tam, kým im opravili koleso, pohostili ich na tú chvíľu Jonášovci. Kým sa osvietená pani a osvietený pán rozprávali z Evkinými rodičmi, Evka sa išla poprechádzať z Adelkou. Keď sa chystali Ostrolúdskovci odísť chceli zobrať Evku zo sebou na Zemianske podhradie, aby doučovala Adelku v Slovenčine. Nakoniec sa dohodli, že o tri dni príde do Žitnian koč a do vtedy sa Evka rozhodne či pôjde alebo nepôjde na Zemianske podhradie. O tri dni, keď do Žitnian prišiel koč aj z Adelkou, Evka išla s nimi. V Zemianskom podhradí sa Evke páčilo. Adelka hrávala na klavíri, chodila s Evkou na prechádzky, kde sa rozprávali a keď niečo Adelka nevedela povedať pomohla si nemčinou alebo maďarčinou a Evka jej potom povedala slovo ktoré nevedela Adelka vysloviť. Evka Adelke rozprávala o Štúrovi, Márii Pospíšlovej a o Slovenských národných novinách, ktoré Štúr s Hurbanom a inými redaktormi písali. Rozhodli sa že pôjdu za pánom farárom požičať si jedny noviny. U farára sa dozvedeli že príde do Zemianskeho podhradia Štúr. Evka sa veľmi tešila, ale Adelku to moc nezaujímalo. Keď Štúr prišiel Adelka bola prekvapená jeho krásou a vzdelaním. Chcela sa mu pomstiť za Máriu Pospíšilovú a tak sa robila, že je do neho zaľúbená a rozprávala sa sním naschvál o tom, čo si myslela, že mu bude neznáme. Štúr bol ale vzdelaný vo všetkých smeroch.
Nejaký čas potom čo Štúr odišiel, chceli ísť Ostrolúdskovci na svoje panstvo na Ostrej lúke. Adelka hovorila Evke aby išla s nimi, ale Evka chcela ísť najprv domov informovať rodinu. A tak sa dohodli že Evku zavezie koč tri dni pred ich odchodom do Žitnian a keď pôjdu okolo na Ostrú lúku Ostrolúdskovci Evku zoberú zo sebou. Keď Evka prišla domov nechceli ju pustiť do zemianskeho podhradia, ale keď sa dozvedeli že aj Štúr chce aby Evka ďalej doučovala Adelku slovenčine, nakoniec jej to dovolili. Na ostrej lúke bol veľký kaštieľ s hrubými kamennými múrmi. Na zimu chceli Ostrolúdskovci ísť do ich domu v Pešti. Tam už Evka s nimi nešla. V Žitnanoch bola túto zimu a jar bieda a hlad. V lete zase Ostrolúdskovci zobrali Evku do zemianskeho podhradia na jeseň zase išli do Prešporka. Proti tomu nemali Jonášovci vôbec nič. Možno aj preto, lebo v Prešporku študoval aj Evkin brat Miško. Keď prišli do Prešporku Evka hneď navštívila svojho brata, ktorý jej potom poukazoval mesto. V Prešporku ich prišiel navštíviť aj Ľudovít Štúr.

Ukázal Evke a Adelke miesto, kde sa tlačia Slovenské národné noviny. Stretli sa tam aj s Laciakom - sádzačom novín. Bol jedným z mála tých, čo hovorili čisto po slovensky.
Cez fašiangy v roku 1848 sa uskutočnil bál, ktorý usporiadal arciknieža a palatín Štefan v Grassakovichovskom paláci. Po bále si Evka všimla že ruža ktorá bola na Adelkyných šatách bola potom na Štúrovom saku. Evku prišiel zobrať na prechádzku jej brat Miško Rozprávali sa o bále. Miško povedal Evke, že ju pozdravuje Laciak, a že chce ísť s Evkou na schôdzku. Na jar v roku 1848 vypukla vo Viedni revolúcia. Ľud zvrhol Matternicha, ktorého nemal nikto rád. Ak v revolúcii vyhrajú Maďari, bude to pre Slovákov znamenať ešte väčšie oslabenie. V ten večer prehovoril Kossuth k študentom. Ale vo svojom príhovore spomenul len Maďarov, ako keby v Uhorsku žili len Maďari. Na druhý deň sa vybral do Viedne, aby tam vymohol slobodné postavenie maďarského národa. O niekoľko dní sa Kossuth vrátil z Viedne ako víťaz. V stredu 15. Marca, keď v Pešti vyhlásili slobodu tlače snem v Prešporku odhlasoval zrušenie poddanstva. Ostrolúckovci sa rozhodli, že pred Veľkou nocou odcestujú na Ostrú lúku, Aby videli ako je to z poddanstvom tam. Ešte pred odchodom sa Evka išla rozlúčiť z Laciakom. Na schôdzke Evka povedala Laciakovi, že o niekoľko dní sa už vráti domov. Laciak si ešte vynútil rozhovor osamote s Evkou pri Dunaji. Laciak tam Evku požiadal o ruku, ale Evka ho mala rada len ako priateľa a tak omietla. Laciak túto odpoveď nepovažoval za nezmeniteľnú a tak sa dohodli, že si aspoň občas napíšu. Potom sa rozišli.
V Žitňanoch správu o zrušení poddanstva prijali veľmi dobre a začali si na zemepánov moc dovoľovať. Zemepáni si najali vojsko, aby vysvetlilo bývalým poddaným rozdiely medzi predstavou slobody. Ľudia boli z toho sklamaný. V lete sa rozhodli urobiť Jonášovci divadlo a po divadle predniesol Hurban reč. Prečítal ohlas a vyzval nejakého smelého človeka, ktorý poroznáša ohlas do okolitých dedín. Miško sa hneď prihlásil. Vtom čase sa prestali vydávať Slovenské národné noviny. Keď sa dozvedeli že Hurban verbuje vojsko, Miško i proti maminým nárekom šiel. Začiatkom októbra na kopci zvanom Poriadie došlo k rozhodujúcej bitke v ktorej maďarské vojsko porazilo Hurbanovu armádu. Miško sa vrátil až o týždeň celí vychudnutý a dotrhaný. O niekoľko dní prišli do obce gardisti a prehľadali celí dom. Jeden gardista našiel zväzok tlačív s Hurbanovým ohlasom „Bratia! Slováci!“ A tak namiesto Miška odviezli Evke otca. Stretli sa znovu na jar.

V októbri 1849 dostala Evka od Adelky list, v ktorom sa písalo aby prišla. Evka pozvanie do Viedne odmietla. Štúr sa odsťahoval do Modry za svojím bratom Karolom a pokúsil sa obnoviť práva na vydávanie SNN. Neuspel. Keď sa stal ministrom vnútra zlopovestný Bach dali Štúra v Modre pod dozor. V roku 1852 dostala list od osvietenej panej s pozvaním do Viedne. Dostala sa tam koncom októbra 1852. Adelka bola v tom čase veľmi melancholická. Niekoľko dní pršalo, a bolo tak mokro, že nemohli ísť ani na ulicu.
V jeden takýto deň sa Adelka rozhovorila o Štúrovi. Zo začiatku na ňu Štúr zapôsobil, ale myslela si, že je to len pretvárka a preto ju nezačal zahŕňať prázdnymi lichôtkami. Povedala si, že pred týmto človekom si musí dávať pozor. Adelka ho chcela ponížiť tak, že bude rozprávať o hudbe a on bude musieť priznať, že o hudbe nič nevie. Ale Štúr mal všeobecný prehľad. Keď Štúr odišiel Adelka si začala uvedomovať ako jej chýba. Ich vzťah vyvrcholil na bále v Grassalkovichovskom paláci. Na tom bale vyznal Adelke lásku. Ale potom im to všetko pokazila revolúcia. Cez revolúciu odišli na Ostrú Lúku.
Na jar, v marci, Adelka vážne ochorela. Lekári jej nevedeli pomôcť. Evka poprosila osvietenú pani aby Štúrovi poslala telegram. Keď Štúr prišiel rozprávali sa s Adelkou o ich jari. Osemnásteho marca 1853 Adelka zomrela. Pochovali ju na Ostrej Lúke. Keď sa Evka vrátila z Viedne, žila istý čas doma. Za nejaký čas sa odsťahovala do Prešporku kde sa stretla s Laciakom. Tam sa jej doniesla správa, že sa Ľudovít Štúr na poľovačke postrelil a 12. 1. 1856 zomrel. Po pohrebe sa Laciak znova spýtal Evky či si ho vezme a tá mu tentoraz prisvedčila.