S vidinou smrti prišli aj výčitky svedomia a preto žiadala muža aby jej odpustil. Alexej bol veľmi dobrý človek a nad Annou sa zľutoval. Staral sa o ňu aj o jej dcérku. Keď sa však Anna uzdravela, zatúžila opäť po starej láske. Alexej to vedel a tak jej dovolil odísť za šťastím. Anna a Vronskij konečne mohli žiť ako muž a žena aj keď ešte nebol rozvod ukončený. Odišli na cesty do Európy. V týchto ťažkých časoch pomáhala Alexejovi s výchovou syna grófka Lýdia Ivanovna. Ona ho nakoniec presvedčila, aby nedovolil Anne zobrať si k sebe syna. Serjožovi nahovorili, že jeho
mama zomrela. Anna bola nešťastná, že už neuvidí svojho syna, keď sa rozvedie s Alexejom a tak rozvod odložila. To však neprospelo jej vzťahu s Vronským. Presťahovali sa síce do vidieckeho sídla, kde žili ako manželia, ale Anna bola veľmi žiarlivá a obávala sa, že Vronskij ju už nemiluje. Robila mu scény vždy keď niekam cestoval. Anna sa ocitla v hroznej situácii a ako jediné riešenie jej napadla smrť. Bola by to dostatočná pomsta Vronskému. Chcela aby trpel, tak ako trpí ona tým, že už ju nemiluje. Chcela teda niekam odísť a tak išla na vlakovú stanicu. Tu si spomenula na muža, ktorý skočil pod vlak, vtedy keď sem prišla pred všetkými udalosťami, čo jej zmenili život. Nemusela o tom vôbec dlho rozmýšľať, práve prichádzal vlak. A skočila.. po jej smrti sa Vronskij zrútil a zmysel života išiel nájsť do Srbska, kde sa Rusko zapojilo do boja o nezávislosť. Najhoršie na tom bolo to, že on ju miloval, ale nedokázal ju o tom presvedčiť.