Martin Kukučín Zápisky zo smutného domu

Téma :

Dej poviedky Zápisky zo smutného domu sa odohráva počas študijného pobytu autora v Prahe na Kráľovských Vinohradoch. Ide o autobiografické dielo, v ktorom autor opisuje životné osudy ľudí, ktorí bývali v tom istom dome ako on. Zo sociálneho hľadiska išlo o ťažké obdobie, čo aj celej poviedke dodáva viac pochmúrny ako veselý charakter. Obsah :

Hlavný hrdina, Matej (autor), prišiel na Kráľovské Vinohrady, aby si našiel ubytovanie. Vybral si malú izbičku na najvyššom poschodí trojpodlažného domu, ku ktorej patrila ešte jedna miestnosť. Tu bývala jeho domáca s dvomi dcérami, staršou Mařenkou, a mladšou Adélkou. Adélka bola veľmi driečne, veselé dievča, Mařenka sa viac podávala na mamu, bola vyššia a trošku prihrbená. Raz sa Matej vracal v treskúcej zime neskoro v noci domov, a ako bolo zvykom, zazvonil domácemu, nech mu príde otvoriť bránu. Keď nikto nechodil, išiel si sadnúť do blízkej krčmy a potom prešiel cez ňu zadným vchodom do dvora. Zobudil domáceho a veľmi mu vynadal za to, že mu neprišiel otvoriť. Ten ho chytil za ruku a vyviedol von, aby mu ukázal, že brána nebola zamknutá. Matej sa veľmi zahanbil. Táto udalosť sa rýchlo rozšírila po dome, a ľudia sa mu začali priateľsky prihovárať, lebo nemali radi domovníka, ktorý za všetko pýtal prepitné. „Pán inžinýr“, ako Mateja začali volať, si raz zabudol nejakú knihu na izbe, a keď si to na ulici uvedomil, rýchlo sa vrátil späť po ňu. Lenže izba, do ktorej vletel, bola iná ako jeho, a sedeli v nej ženy okolo stola a zhovárali sa. Uvedomil si, že si pomýlil poschodie, na čom sa prítomné veľmi zabávali. Keď prišiel do svojej izby, videl v kuchynke Adélku, ako sa trápi od bolesti. Domáca mu povedala, že to máva teraz často, a že jej to vždy prejde. Na Vianoce si Matej dal ušiť nový oblek u krajčíra, ktorého mu dohodila gazdiná. Keď krajčír prišiel s novým oblekom, a nechcel prijať honorár, vysvitlo, že je to Adélkyn a Mařenkyn otec, ktorý zveril svoje dve dcéry do opatery sestre, pretože mal veľa detí.
Schyľovalo sa k Rigorózu, takže Matej sa začal sústreďovať na učenie. Keď už prišiel deň skúšok, nervozita bola veľmi vysoká, ale skúšky zvládol a bolo to pre neho vysoké zadosťučinenie za rok poctivého štúdia. V kontraste s týmto úspechom bola nálada v dome, kde vládol akýsi smútok, a hlavne Adélka to dávala najviac najavo. Na návšteve tu bol aj jej frajer, holičský učeň, ktorý jediný prehodil pár slov s Matejom. Knihy zapĺňajúce stôl v Matejovej izbe nahradili nové, ktorých bolo ešte viac.

Začínal sa ďalší semester. Adélku dlho nevidel, no pomyslel si, že je v službe, alebo u rodičov. Zo susednej miestnosti bolo čoraz silnejšie cítiť biedu, ale Matej im nemohol pomôcť, lebo sám ledva vychádzal s peniazmi. Cítil, že sa jeho osud pretkáva s osudom jeho domácich, a ľutoval ich. Začal koketovať s myšlienkou, že by bolo pre neho lepšie odísť, ale niečo ho pri nich držalo, no nevedel si to vysvetliť. Na jednej s častých prechádzok po Vinohradoch Matej zbadal známe dievča, v ktorom hneď spoznal Adélku. Všimol si, že je v inom stave, a že vyzerá veľmi biedne a ustarostene. Vysvetľovalo to všetky tie nevoľnosti, ktorými trpela, i to, že sa už dlhší čas u nich neukázala. U gazdinej sa začala prejavovať duševná choroba, ktorá desila Mařenku i Mateja. Stávalo sa mu, že sa v noci zobudil a domáca stála pri jeho posteli a pozorovala ho. Vždy sa veľmi vyľakal, keď sa to stalo. Matejovi bola príčina jej choromyseľnosti jasná – neznesiteľná bieda a ešte Adélkino nešťastie. Raz popoludní prišiel ku gazdinej na návštevu Nešpor, Adélkin frajer. Sľuboval jej, že sa s Adélkou ožení, ale domáca sa naňho v záchvate zúrivosti vrhla, aby sa mu pomstila. Nakoniec sa rodina rozhodla dať ju do ústavu. V byte teda zostal už len Matej s Mařenkou. Matej sa prihlásil do pôrodníckeho kurzu, v rámci ktorého chodili po pôrodnici a prezerali rodičky. Takto došiel so svojou skupinou kurzistov ku jednej prvorodičke. Tvár si zakrývala, ale keď sa jej jeden z nich opýtal, koľký krát rodí, jednu ruku odtiahla a Matej v nej spoznal Adélku. Autor jej stav vystihol jednou vetou : „Stratila razom všetko – krása, milota, všetko nemá ceny.“. Matej, silne otrasený, odišiel domov, a nerád znovu chodil do „červeného domu“, ako sa pôrodnici hovorilo. Po záverečných skúškach si išiel Matej so spolužiakmi sadnúť do kaviarne, kde si jeden z nich všimol Adélku. Bola znovu pekná, usmiata, a vyzerala bezstarostne. Sedela pri postaršom mužovi, známom úžerníkovi, a bolo zjavné, že mu dáva lásku za peniaze. Matej, keď ju videl, zostal zrazu ľahostajný voči nej.

Rozlúčil sa s kamarátmi a odišiel domov.

Postavy :

Matej, „pán Inžinýr“ - rozvážny mladý muž; v poviedke je jeho postava zároveň aj rozprávačom
domáca, gazdiná – vždy ustarostená žena, ktorej osud neustále hádzal polená pod nohy; bola to teta Mařenky a Adélky a starala sa o ne ako o vlastné dcéry
Mařenka – citlivá mladá žena, ktorá si aj v ťažkých životných situáciách dokázala zachovať zdravý úsudok
Adélka – ľahkomyseľné dievča, ktoré si svojou nerozvážnosťou pokazilo život

Vlastný názor :

Dielo ma síce neupútalo príliš dramatickým dejom, ale je tu veľmi reálne a vecne vykreslená neľahká situácia ľudí v tomto období, v ktorom sa veľa z nich pohybovalo na hranici chudoby a biedy. Je tu vidno, ako svojou nerozvážnosťou môžeme uškodiť nielen sebe, ale i svojim blížnym.