V tomto období sa Zurian ponára do smútku, lebo už ubehol rok, čo Medúza odišla. Ako sa prechádzal po nočných uliciach zazdalo sa mu, že ju videl v jednom z bytov, kde ju nejaký muž škrtil. Prepadol ho však strach a dal sa na útek, keď sa mu vyjasnilo nemohol si spomenúť, kde ju videl a tak plný zúfalstva vracia sa domov s jedinou myšlienkou: „azda predsa, predsa tam nebola ona. Doktor sa ponoril do práce ešte hlbšie „kúpal sa v hnise, v krvi, sekréte, extréte, kale zármutku a žiali svojich chorých“. „ Z tohoto kalu, v ktorom sa tu priamo kúpe, z tej nenávisti, nízkej atmosféry vyrastá nádherná ruža jeho veľkej lásky k lepšej časti, naozaj trpiacej časti ľudstva.“ Za cieľ si kladie zdolať „tých, čo lásku ľudí hyzdia: gonokokov“ (kvapavka). Nasleduje dokumentárna kapitola o histórií medicíny a jej priekopníkoch. Tí, ktorí sa nebáli konať pokusy na vlastnom tele, tých si vybral za vzor a keď začalo dochádzať aj „ dobrotivé morfium, práca“ rozhodol sa umelo nakaziť gonoreou. Po troch dňoch sa uňho ešte stále nejavili príznaky. Ochorenie prebiehalo veľmi pomaly, vôbec nie tak ako očakával. Zurian sa začal obávať, že je to chronická gonorea. Po troch mesiacoch keď už bol duševne na dne zveril sa svojmu bývalému spolužiakovi Sanscullotteovi. Vtedy sa mu uľavilo, ale nečakal, že Imriško to vytára celej nemocnici. Zatiaľ im prišiel na oddelenie „nový prírastok“, žena s gonoreou. Karol si začal čítať jej chorobopis, kde sa písalo o tom ako sa vrátila do mesta, stretla pani
S-ovu a tá ju pozvala k sebe, že u nej môže istý čas bývať. Žena potešená toľkou ochotou to prijala. V noci však prišiel k nej do izby syn pani S-ovy a znásilnil ju. Na druhý deň prišla pani a hovorila, ak bude dobre zarábať ako dievka, jej syn nebude taký krutý. Žene sa podarilo ujsť do Armády spásy ale pretože mala gonoreu a bola tehotná poslali ju do nemocnice. Keď sa na ňu išiel Zurian pozrieť prepukli u neho dlho očakávané generálne príznaky nákazy, ale ešte pred odpadnutím spoznáva v žene Medúzu.
Preberie sa a zisťuje „ ejhľa, nie som povolaný, aby som zabil gonokoka. On zabíja mňa.“ Okolo neho sú iba dievky , ktoré ho ošetrujú, pretože nikto iný sa k tomu nemal, bol to krutý paradox. Nechal si od nich priniesť morfium, zavolať Medúzu a poprosil ich o odpustenie za svoje správanie. Napísal dva listy.