Ľudo Zubek Skrytý prameň

Hlavné postavy

Krištof – tovariš manžel Márie, otec Agnešky. V živote si veľa vytrpel pre svoje zápletky so ženami
a pre peniaze. Mária – žena Krištofa, mama Agnešky. Je veľkou oporou Krištofa a v minulosti mu veľa pomohla.

Majster Pavol – 18 rokov zhotovoval hlavné postavy oltára, miloval Máriu



Hlavná myšlienka

Hlavná myšlienka je myslím tá ,že ,,vďaka,, tomu ,že mu odsekli pravú ruku si uvedomil svoje zlé skutky spáchané cez svoj život a nehľadal chybu v majstrovi Pavlovi alebo v iných , ale v sebe.
1. kapitola

Krištof píše svoju spoveď. Píše ako nenávidí majstra Pavla a ako mu je vďačný, lebo len vďaka nemu stretol Máriu s ktorou má malú Agnešku. Dal Márii sľub, že nebude chodiť do krčmy, ale aj tak mal veľké nutkanie tam chodiť. Začne písať od tých najbolestivejších spomienok. 2. kapitola

Majster Pavol pracoval 18 rokov na hlavnom oltári chrámu v Levoči. Ale majster Pavol nebol pyšný. Skôr bol smutný. Mal výčitky svedomia kvôli Krištofovi. Oltár sa stal naplnením jeho života, bol smutný preto, lebo sa s ním musel rozlúčiť. Vždy si pri zhotovovaní postáv falošne spieval. V postavách bolo velebné zduchovnenie a žiadna pýcha. Kostol poskytoval Krištofovi duševnú útechu. Do Levoče prišlo deň pred vysvätením oltára tisíce ľudí. Krištof išiel večer ku kostolu a uvidel majstra Pavla, ktorý sa lúčil so sochami.





3. kapitola

Majster Pavol ľúbil Máriu. Majster Pavol sa priatelil s Teofilom a jeho dcérou Máriou. Bola to čistá láska no Krištof a ostatní tovariši sa tomu len smiali. Mária sa stala majstrovou poslucháčkou, radkyňou a kamarátkou. Krištof bol predtým v Taliansku. Majster Pavol nemal rád nové umenie- rinasciment. 1.príčina odchodu majstra Pavla- ísť na sever a tam žiť, tvoriť v starom duchu, starým spôsobom. 2.príčina odchodu majstra Pavla- Máriin vydaj s Krištofom. 3.príčina odchodu majstra Pavla- Krištof. Listinou daroval Márii svoj dom na rínku a Krištof dar od majstra prijal.



4. kapitola

Život bez Márie si Krištof nevedel predstaviť. Krištofa ,keď bol malý prezývali Vlach. Jeho matka ho mala s iným mužom. On odišiel a ona čarovala, aby sa vrátil. Upálili ju. Krištofa našli v priekope a dobrí ľudia ho zobrali do Budína. Tam sa ho uľútostilo majstrovi Bonifácovi, ktorý ho vychoval a vyučil za tovariša. Neskôr sa vydal na križiacku výpravu k Jurajovi Dóžovi. Tam sa len tak vyhol smrti. Vyhľadal Anzelma a bol v Levoči.

Keď po tej hroznej príhode s majstrom Pavlom bol nešťastný, milo sa oňho starala Mária. Chcel rozsekať Madonu, aby sa pomstil majstrovi Pavlovi. Mária niečo tušila, keď Krištof prichádzal. Bola rada, že mu neublížil a povedala Krištofovi, že ho miluje. No on k nej vtedy pociťoval iba súcit. Dlho do noci jej Krištof rozprával o zmierení s majstrom Pavlom.



5. kapitola

Telesnú úľavu Krištofovi poskytovala ruka ošetrujúcej Márie a duševnú útechu Anzelm. Keď mal horúčky, zjavovali sa mu rôzne príšery. Bol šťastný, keď mal ľavú ruku zdravú. Márii sa nepoďakoval a jej brat Šimon mu bol kamarát. Krištof mu hovoril rôzne príbehy. Šimon s ním trávil veľa času. Krištof chystal pomstu majstrovi Pavlovi. Zničí jeho Madonu. Keď ho pustili, išiel večer k majstrovi Pavlovi. Zrazu padol svit na Madonu a nemohol ju rozsekať. Prišiel tam majster Pavol a bránil svoju Madonu telom. Nakoniec si obidvaja odpustili.





6. kapitola

Pred vykonaním rozsudku prišiel strážnik, či si chce Krištof uľahčiť spoveďou. Prišli preňho katovi spoločníci a volal, že je nevinný, ale iba mu drsne chytili ruku a odsekli. Povedal som...a zamdlel. Už nikdy nebude môcť tvoriť sochy, ale len ozdobné kvety. 7. kapitola

Na čelnom mieste bol richtár a sudca Gregor Mildt-Kunast, prvý radný tribún Sebastián Buttner, Mates Abrahamovský, Gedeon Vitáliš, Pavol Feigel, Gejza Hegedúz- pisár. Oni rozhodovali o Krištofovom osude. Krištof im v minulosti urobil veľa nepekných vecí.


8. kapitola

Majster Pavol Krištofa udal. Páter Alzem Krištofovi povedal, keď bol u Krištofa v temnici, že majster Pavol nevedel, že to bude až také vážne, že to chcel odvolať, no už sa to nedá a že to urobil preto lebo jeho majstrove varovania nebral vážne. Majster Pavol dal peniaze Krištofovi, aby ich odniesol Henckelovi. Išiel tam, no Henckel nebol doma, tak išiel zatiaľ do krčmy. Hral kocky no potreboval ešte peniaze a tak si zobral tie čo mal dať Henckelovi a všetko prehral. Majstrovi sa to neodvážil povedať. Henckel sa ráno zastavil u majstra, že včera za ním niekto prišiel, ale on tam nebol a už sa nevrátil. Majster Krištofovi nič nepovedal. Raz majster pozval Krištofa na obed, kde si tovariši hľadajú frajerky. Páčila sa mu servírka Betka, ktorá bola neprístupná. No raz sa už Krištof naštval a pripravil ju o nevinnosť. Bola tehotná a poradil jej, aby išla na potrat, no ona umrela tiež. Neprezradila ho a odpustila mu. 9. kapitola

Aquavivovci sa prisťahovali z Nemiec. Hovorilo sa, že pán Aquaviva vie z bezcenných kovov urobiť zlato. Krištof raz išiel k nim.

Dal im peniaze, aby mu urobil zlato. Pán Aquaviva ho mal už plné zuby. Krištof ich podozrieval, že sú podvodníci. Raz keď sa pozerali na to, ako sa vyrába zlato, ho Krištof prichytil. Odhalil ho tak, že vymenil palicu za druhú, s ktorou miešal na ktorej bolo zlato. Všetci boli naštvaní, lebo prišli o veľké peniaze. Aquavivovci v ten večer ušli.



10. kapitola

Krištof v Levoči nechcel žiť, ani nechcel pracovať v dielni majstra Pavla. Prišiel tam len náhodou. Keď uňho pracoval, posmieval sa mu, že pri práci spieva. Krištof mal vyrobiť sochu. Ale pri myšlienkach, ktoré sa mu honili hlavou vytvoril netvora. 11. kapitola

Krištof ďakuje za Máriu Bohu. Keď ho ošetrovala, nevedel kto to je. Krištof vedel, že je to dobrý človek. Jeho cit k Márii bol ako Bratský vzťah k sestre. Majster Teofil nebol rád, že tam bol Krištof, keď sa dozvedel príčinu zranenia. Keď Krištof uvidel majstra Pavla, chcel, aby mu odpustil a majster mu stisol ruku. 12. kapitola

Keď Krištof prišiel do Levoče, išiel do krčmy. Prisadol si k tovarišom. Krištof ohováral majstra Pavla, že v Taliansku sú lepšie sochy, ktoré sú ako živé a že majstri čo sú tu tvoria obyčajné sochy. Tovariši mu povedali, aby odvolal čo povedal. Keďže to povedali hnusným tónom, povedal, že to neodvolá. To radšej nemal povedať, lebo ho zbili až do krvi. Dokrvaveného Krištofa sa uľútostilo Márie.

13. kapitola

Z Prešova odchádzal Krištof s ľahkým srdcom. Neďaleko Levoče išiel do krčmy, kde cigánka veštila budúcnosť. Povedala mu, že ho čaká utrpenie keď si nedá pozor a šťastie. Keď sa tomu chce vyhnúť, má zmeniť cestu, vrátiť sa alebo obísť cieľ. Uvidel Levoču. Išiel s nejakým chlapcom za pasy a vyhral. Bol strašne šťastný. Povedal:,, Pozdravujem ťa, krásavica nad všetky krásavice!“ A to sa mu vymstilo.