Martin Kukučín Mišo

Dej poviedky sa odohráva v Jabloniciach. Ústrednou postavou je Mišo - sluha jablonického farára Drozdíka, bývalý drotár a valach u Drozdíkovho otca.

Mišo, vracajúc sa z jarmoku v Blatovciach, zastaví sa spolu s kamarátom Teliarom, u kurátora Korbela. Pôvodne mal ísť po válov, no situácia sa zvráti a Mišo sa vráti domov opitý. Tu ho najskôr vyhreší Kata Ločmanka - tiež slúžiaca u farára. Medzi ňou a Mišom dochádzalo veľmi často k hádkam. „Čo sú tu spolu, vedu boj, tu otvorený, tu skrytý. A Mišo je obyčajne víťaz, čo hneď len morálne. Zadrží chladnosť a veselosť. Ločmanku hneď schytí hnev a zvedie k rečiam, ktoré pána iba rozhnevajú.“

Mišo opitý predstúpi pred pána farára. Ten, nahnevaný že je Mišo zasa opitý, pohrozí mu, že ho vyhodí zo služby. Mišo, v skvelej nálade, odchádza spať. Ráno, s bolesťou hlavy, si uvedomí, že ho pán farár vyhodil. No jemu sa zo služby nechce, predsa len, slúžil u jeho otca a obľúbil si i pána farára. No Drozdík je odhodlaný Misa vyhodiť. „Keď ste nie ako treba, bude najlepšie, keď si službu nájdete dakde inde. Ja som čakal, že sa popravíte. Ale už nemám úfnosti.“

No tu farár rozmýšľa: „Zákon vraví: mrcha sluha, mam ho pravo odohnať.“ Ale uvedomuje si, že Mišo mu je viac ako sluha. Ponúka mu viac ako prácu, ponuka mu svoje srdce, priateľstvo, lásku. Dá mu teda ešte jednu šancu. Tomu sa veľmi neraduje Kata, ktorá dúfala, že Mišo odíde a ona tým získa výhodnejšie postavenie v dome i srdci pána farára.

Mišo, odhodlaný nepiť, odchádza na jarmok. Tu ma množstvo príležitostí napiť sa, no on si stále opakuje sľub, ktorý dal pánu farárovi. Práve vo chvíli, keď rozmýšľal, prečo ľudia nevymyslia nejaký prostriedok na rýchle vytriezvenie, preruší ho vrženický farár, ktorý práve hľadal svojho opitého paholka. Tu si Mišo na jednej strane uvedomuje, aké nepekne je piť, na druhej strane, keď ho farár pozve na pohárik, povie si farár ako farár. „Veď som si tak dal slovo, že keď pán farár dovolia. A teraz mi dovolili, ešte sami zaspomneli, ani som nič nepovedal. No čo preto, že sú nie náš. Sú oni z Vrženic, to je pravda, ale posvätný sú just ako náš..“

Nakoniec však predsa zvíťazí láska k farárovi a Mišo sa predsa vráti domov triezvy. A nakoniec sa uzmieri aj s Ločmankou, ktorej z jarmoku donesie rukavice.

„Ja už nebudem piť.“

„Nebudete? Nebudete, naozaj?“

„Naozaj“, riekol rozhodne.

„Dneska!“, doložila s hlasitým smiechom.

„Nikdy!“, zdvihol Mišo ruku slávnostne k prísahe.