Diskutuje s nimi a ich priateľkou Eliane o hľadaní lásky a šťastia. Zoznámi sa s Luciennou Raynalovou. Ožení sa s ňou, no ona zostáva v Alžíri. On sa opäť vydá na cesty a po návrate si kúpi dom v Chenoua. Spriatelí sa s jednorukým rybárom Pérezom a lekárom Bernardom. Navštívi ho Lucienne a neskôr aj jeho tri priateľky. Vyberie sa s nimi na výlet na kopec, no pri návrate stratí vedomie. Keď ho Bernard príde vyšetriť, túži mu všetko povedať, no nakoniec sa k tomu neodhodlá. Čas plynie a Mersault ho trávi sám vo svojom dome. Jednej noci si počas prechádzky uvedomí, že dosiahol to čo hľadal. Od radosti skočí do mora. Po chvíli, už ďaleko od pobrežia, ho zachytí studený prúd. Horko-ťažko dopláva na breh. Bernard ho prezrie a zistí, že mu vynecháva srdce. Prichádza Lucienne, aby sa oňho starala. Mersault blúzni v horúčkach na hranici medzi životom a smrťou. Uvedomuje si, že ak teraz umrie, bude šťastnejší ako Zagreus, lebo našiel zmysel svojho života. Citát: V tejto izbe sa cítil taký vzdialený všetkému, ešte aj svojej horúčke, tak jasne pociťoval, koľko absurdity a úbohosti sa skrýva na dne aj tých najlepšie usporiadaných životov, že pred ním odrazu vyvstala tajomná a hanebná tvár istej podoby slobody, ktorá sa rodí z pochybnosti a podozrenia. Aj Zagreus mal v ten deň otvorené oči a tiekli mu z nich slzy. Ale bola to posledná slabosť človeka, ktorý nemal podiel na svojom živote. Takejto slabosti sa Patrice neobával. Aj pri úderoch horúčkovitej krvi, ktorá sa vždy zastavila len kúsok na hraniciach jeho telesných možností, chápal, že toto nebude jeho slabosťou. Lebo on splnil svoju úlohu, vykonal jedinú povinnosť človeka, ktorou je byť šťastný. Môj názor: Šťastná smrť je dosť náročný román. Bohaté, až poetické opisy spomalujú dej, podľa mňa však čítanie skôr sťažujú. Aj dialógy mi pripadajú trocha neprirodzené. Postavy sa nerozprávajú skoro o ničom inom ako o hľadaní šťastia, bez ohľadu na prostredie a situáciu. Podľa môjho názoru táto kniha vyžaduje skúseného čitateľa, ako aj znalosť ostatných Camusovych diel.