Dvadsaťročným nemcom Paulom Baumerom z druhej kompánii.

POSTAVY:
*Paul Bäumer - rozprávač románu - dvadsaťroťný mladík plný životnej sily vtrhnutý do mašinérie vojny, rozdrvený nezmiselnosťou činou, mysliaci dopredu, sebavedomí i v tom najhorčom počínaní, schopný sebaovládnania, vovnútri plný citov, kamarátsky; pokojný a vyrovnaný dušou v poslednom okamihu života
*Albert Kropp - Paulov spolužiak- najlepšie mu to myslí, je slobodník, namerzený z amputácie
*Müller - spolužiak - vláči so sebou učebnice, sníva o vojnovej maturite a v bubnovej paľbe sa bifľuje fyzikálne poučky
*Leer - spolužiak - (dlhá brada), neustavične sníva o dievčatách z dôstojníckych bordelov
*Tjaden - spolužiak - chudý zámočník, najväčší žráč v kompánii
*Haie Westhus - spolužiak - kopáč rašeliny s veľkými rukami
*Detering - spolužiak - sedliak, myslí na hospodárstvo a ženu, je s nimi
*Stanislaus Katczinsky - prezývaný i kat - nenahraditeľný, má šiesty zmysel, hlava skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou, modrooký s ovisnutými plecami a úžasným nosom, čo vždy zaňuchá, keď sa má čosi zomlieť, kde možno príjsť k jedlu, alebo kde sa dá poriadne uliať.
*Heinrich - kuchár - nasprostalý
*Franz Kemmerich - spolužiak - postrelený kamarát, zomrie
*Kantorek - triedny profesor - nezaobchádzal s nimi milo, báli sa ho, išiel ku slobodníkom
*Himmelstoss - desiatnik - pôvodným povolaním poštár, moc mu stúpla do hlavy, stále šikanoval svoj vojakov
*Erna Bäumer - Paulova najstaršia sestra - stará sa o chorú matku, ktorá má asi rakovinu
*Josef Hamacher - spoluležiaci v katolíckej nemocnicy -ľahko rozrušiteľný, všetko im vyrozpráva
*Lewandowski - najstarší na izbe, spoluležiaci v katolíckej nemocnicy - má ženu Marju a dieťa
*Bertinck - veliteľ kompánie - obetavý a spoľahlivý

OBSAH:
*1 Celý román sa prekvapivo na takúto tému začína vcelku príjemne v drsnom prostredí vojny. Skupinka mladých ľudí leží spokojná s dostatkom fajčiva, pitiva a jedla v barrakoch pri fronte. Nemalo tak tomu byť. Nemal každý dostať dvojnásobnú porciu. Stalo sa tak iba preto, že ich prekvapili delostrelectvom a z pôvodných stopedesiat to zvládlo k tanieru iba osemdesiat. Sedeli tam: "Malý Albert Kropp, Müller, Leer a ja Paul Bäumer. Všetci štyria devätnásťroční, čo z jednej triedy odišli do vojny." Je im vskutku skvele, dostali dokonca i poštu. Kropp dostal i list od ich triedneho, ktorý ich na vojnu nahovoril. Kantorek ich pozdravuje ako železnú mládež. No aká mládež už sú to starci. Zrazu Kropp zbadá, že dlho nevidel Kemmericha, jeho praiteľa. Dozvie sa, že má priestrel stehna a leží v St.Josephe. Rozhodnú sa ho navšíviť. Kemmerich už vyzerá celý žltý. Nevie, že mu amputovali nohu, a ani nikto z nich mu to nepovie. Robia mu nádeje, že pôjde domov. Müller je najviac pesimistický a chcel by si pre seba zachrániť jeho čižmičky. Odídu. Tento tak zdanlivo krásny deň ukončia párom nadávok.
*2 Na druhý deň ide Paul Bäumer za Kemmerichom. Vyzerá zle. Už to dlho tvrať nebude. Dozvedel sa i, že mu amputovali nohu. Keď je tesne pred smrťou Paul ide pre lekára, no po príchode k Franzovi zistí lekár, že sa iba uvolnilo lôžko. Franzove veci zoberie. Čižmy dá Müllerovi. Medzitým si aj spomína na obdobie svojho desaťtýždňovového výcviku. Velil mu i jeho kamarátom desiatnik Himmelstoss. Vybral si ich a šikanoval ich preto, lebo cítil ich tichý odpor. No nezlomil ich.
*3 Došla náhrada. Medzery sa zapĺňajú. Prišli i straší, no i nováčikovia, o rok mladší ako Paul či Kropp. Katczinsky nováčikov privíta a dá im aj zvyšky včerajších výdatných porcií. K večeru si posadajú do kruhu a jedia Katov úlovok. Chlieb a koňacina. Nad ich hlavami sa odohráva letecký súboj. Rozprávajú sa o zmyselnosti vojny o kasárenských izbách a všetci spomínajú na výcvik u Himmelstossa. Obzvášť Tjaden má ne neho zlé spomienky, keďže jeho nočné pomočievanie riešil tak, že na poschodovú postel ho usadil i s ďaľším, ktorý sa pomočiava. Bolo to hrozné a Tjaden to riešil spaním na dlážke čím riskoval zápaľ pľúc. Zajtra majú odísť na ženíne práce. Himmelstoss je tu. Nápad zmlátiť ho bol teda logický. V tmavej ulice si ho počkali, dali mu na hlavu plachtu. Tjaden a ostatný, potom, čo ho od toho odtrhli, ho mlátil kordáčom po zadku, Westhus uprednostnil tvrdý úder a zopár faciek. Bleskove zmizli. Himmelstoss sa nič o páchateľoch nedozvedel, iba čo si odniesol plachtu na pamiatku.