marca 1918," stojí v úvode knihy.


POSTAVY:
*Peter Aubier - osemnásťročný mladík - o pol roka má narukovať na front, precítený, detinský, vnútri jemný, plný nádejov a ideálov, ktoré sa však z vedomia vojny menia na bezcielnosť, trýzeň, no i túbu po živote; útlej postavy; býva u rodičov, už iba s nimi bez brata; je dobre finančne zabezpečený a nestará sa o také otázky
*Lucia - Petrova milá - pokojnej a usmievavej povahy, naskrze nie posimistickej; melanchólia, krajná odpútanosť od života, to jej boli veci neznáme; pochádza z Tourainska; pomerne chudobné dievča; pracuje ako maliarka portrétov na objednávku, tvorí obrazy z fotografií a väčšinou sú to gýče; od života nečaká veľa, iba trochu šťastia, ktoré jej Peter dáva
*Filip Aubier - Petrov brat - o šesť rokov starší (24ročný), narukoval už od vypuknutia vojny, tiež bol ako Peter, no vojna ho zmenila, zistil, že sa mílil a to chce ukázať i Petrovi; súcití s Petrovým osudom, chcel by zobrať jeho na svoj a nechať ho, aby on prežíval šťastie aj za neho; mohuntnejšej postavy
*Luciina matka - pracuje v továrni na zbrane a väčšinu času nie je doma; osud k nej tiež nebol milý, ako mladé dievča sa zaľúbila do učiteľa zo zámožnej rodiny, ich láska nebola jeho rodičmy požehnaná a tak sa museli predierať sami, keď muž ochorel pracovala za dvoch, neskôr, krátko pred vojnou zomrel; so začiatkom vojny sa zmenila, jej dcéra už nebola na prvom mieste, chcela žiť a užívať si, no prehnala to; s milencom má dieťa, tým poškvrnila nielen svoje ale i meno dcéry
*Pán Aubier - Petrov otec - úradník, milujúci otec, no slepí v dôveru štátu
*Pani Aubieroá - Petrova matka - spravodlivá
*Jacques Sée - Petrov priateľ - mladý ušľchtilý žid, nástočivý, presvedčený o vojne, bol hrdý na svoj pôvod a na seba
*Antoine Naudé - Petrov priateľ - meštiak, tučný lenivec, nikdy sa nedal vyprovokovať k nadšeniu
*Bernard Saisset - Petrov priateľ - pochádza z bohatej meštianskej rodiny, zodpovedný, distingovaný, náruživý, nervózny, kritizuje vládu i francúzsku a svoju vlastnú vrstvu - seba
*Claude Puget - Petrov priateľ - chudobný, odtrhnutý od rodinného kozubu, odsudzoval všetkých a hádzal ich do davu, ktorý bol podľa neho vždy v nepráve

OBSAH:
*1 Peter nastupuje do vagónu podzemnej železnice. Na duševnom stave osemnásťročného mladíka nič nebadať, i keď sám dobre vie, že o pol roka ho čaká front. Plný beznádeje a bez ciela tam sedí a útok nemcov bombardovaním na stanicu si ani nevšíma. Jeho pozornosť vzbudí až jedno dievča. Nepozná ju, ani ona jeho. Nevidela ho a predsa je mu blízka. Peter nevie ako a už ju celú pohltil. Láska na prvý pohľad. Keď udrie ďalšia bomba všetci sa strhnú. Stoja vo vagóne, takže je samozrejmé, že sa pri otrase každý chytá toho, koho má na blízku. Vtedy sa to stane, ten okamih, ktorý poznačí jeho mysel a nechá ho mať pokojnú mysel. Chytí ju za ruku. Nekladie odpor. Asi dve stanice sa takto držia. Nič nehovoria, a predsa sú ako dvaja milý. Na ďaľšej stanici vystúpi; chce ísť za ňou, no už je neskoro. S pokojom v duši ide domov.
Býva u rodičov neďaleko Clunyjského parku. Otec je úradník ako sa patrí. Cíti sa vo svojej práci ako ryba vo vode. No ako ryba nemá vlastný rozum; plne dôveruje štátu. Vlasť. To jej to čo má na očiach. Matka na tom nie je inšie; taktiež zapiera pravdu vykorisťovania štátu. Zbožňujú svoje deti, ako praví Francúzi majú k nim iba opravdivú lásku. Brat, Filip je na vojne a sem tam ho dôjde pozrieť. No toho Filipa už Peter nezpoznáva.
Peter ide na svoju izbu. Po prvý raz od začatia vojny je opäť pokojný a vyrovnaný. Neverí tomu pokoju, už viac ráz sa takto sklamal. No teraz vychádza pokoj zvnútra. "Peter nepoznal ešte lásku; a teraz podľahol prvému jej volaniu."
*2 Išiel po Seinskom nábreží. Roztržite si prezeral knihy, keď ju zočil. Teraz sa jej priamo pozeral do očí. Išiel smerom k nej a od napätia sa červenal. Červenala sa i ona. Nevedel nabrať dychu a už vôbec ani slova. Obišla ho. Ich druhé stretnutie je opäť bez úspechu.
Asi o týždeň sa potuloval Luxemburskou záhradou. Sníval s otvorenými očami. Oči mu uprene hľadeli pred seba na chodník. Zrazu si všimol, že ho niekto obehol; bola to ona. Teraz bol plný sebavedomia. Išiel smerom k nej; neospravedlňoval sa. Prihovoril sa jej akoby sa poznali celé roky a práve pokračovali v začatom rozhovore. Dozvedel sa, že aj ona si ho dobre všímala. Ponáhľala sa na električku. Stihol ju prehovoriť, aby čas čakaním strávila s ním. Dobrú chvíľu sa rozprávali a ani nevedeli svoje mená. Až potom sa predstavili. Lucia a Peter sa teda našli. Keď už odchádzala spýtal sa ju, či ju ešte uvidí. Nepohla perami, no jej ladné znaky, ktoré dávala očami a perami hovorili všetko, čo chcel očuť. Stretávali sa už pravidelne. Je maliarka. Jej výtvory sú gýče.