Jozef Gregor Tajovský Mamka Pôstková

Hlavné postavy:

· Mamka Pôstková

· bankár

Dej:

Dej sa odohráva v banke, kde si Pôstková chodí poľičiavať peniaze. Obyčajne sú to tri koruny. Je to okolo päťdesiatpäťročná, neobyčajne zoschnutá,maličká žena. Visia jej nohy obuté vo veľkých, na jej nohu neprikrojených starých čižmách. Spod plachtičky vykuká čierna, zmraštená chudá tvár, zapadnuté bezzubé ústa a trčia detsky malé ruky. Nie je toľká ako stredne urastené jedenásťročné dievča. Nevedela ani čítať, ani písať a zmenky jej podpisoval majetný gazda, dobrý človek, ktorý bol ochotný kedykoľvek za ňu zaplatiť.

Bankár sa zľutoval nad starenkou a tie tri koruny prepísal na drobných dlžníkov.Peniaze si zarábala príležitostnou prácou a keď bolo najhoršie, tak sa pustila piecť chlieb. No nie vždy jej ľudia zaplatili, preto si na novú múku musela požičať od banky. Ona stále vravela, že kým žije nemusia sa báť, ona peniaze vráti a ak by aj zomrela, že má šaty, perinu, truhlu a posteľ, nech predajú. Jej muž bol veľmi lenivý. Nikdy sa mu nechcelo pracovať. Najradšej vysedával nad pecou, a keď ho žena durila, spravil sa chorým. Ona vždy uverila jeho chorobám a drela po zárobkoch. On sa mal o hospodárstvo a ich jedného syna starať. No ani to nerobil poriadne, decko prišlo zavše doráňané.

Keď chlapča odrástlo, išlo do práce a pomáhalo materi otca chovať. Po čase sa však oženil a aj s nevestou sa prisťahoval, že spolu ľahšie vyžijú, no nebolo to tak. Syn sotvačo žene dal, bola ešte i ona aj z roka na rok rodiacimi sa deťmi materi na krku. Ženy šli pracovať a muži doma jeden pod pecou druhý na lavici opitý.

Keď už bolo detí veľa, že nestačili zarobiť, pustila sa Pôstková piecť chlieb. To čo zarobila deťom dala, aj syn si od nej pýtal a neraz sa stalo, že si na novú múku musela požičať. Predsa jej len pánboh pomohol:umrel jej muž.

Na kare sa syn od žiaľu tak opil, že porozháňal celú rodinu, a materi sa vyhrážal, že keď ho ona nebila bude on ju. Keď to utíchlo nevesta aj deti sa vrátili domov, len stará Pôstková nie. Nevesta ju neraz chodila prosiť, aby sa vrátila. Mať si našla malú komôrku, previezla si tam svoje veci a začala žiť sama. Piekla chlieb a syn jej už nebral. Vyplatila drobné dlžoby a aj deťom voľačo dávala. No peňazí bolo málo, tak na jar šla aj s ostatnými ženami na pole sadiť repu. Zarobila dosť, no nevedela si vyrátať koľko zúžitkuje do jesene, tak si dala odložiť peniaze u gazdu, ktorý ich tam zaviedol.

Ten ich však prepil a Pôstková sa nevedela vyplakať za svojimi grajciarmi.

V zime potom štverajúc sa na pôjd s prádlom spadla a zlomila si ruku. Doktor ju zobral do nemocnice. Keď sa to dopočul jej syn opil sa a išiel s vozom pre ňu. Bolo mu ľúto, čo sa stalo a požiadal ju, aby sa vrátila späť k nemu. Ona súhlasila, no aby nevestu nevyjedala predala šaty i perie z periny. Keď sa minulo aj to pobrala sa späť do svojej izbičky. V zime keď prišiel čas vrátiť peniaze prišla poprosiť do banky, že nech ešte vyčkajú do jari, keď predá perinu, lebo v zime ju bude ešte potrebovať. V jari, keď predá perinu, pôjde do banky vrátiť svoj dlh a peniaze, ktoré si zarobí sadením repy si chce odložiť na svoj pohreb.