So všetkými sa zpriatelí, no najviac si rizumie s Jožom Solanom.

Neskôr sa dozvie, že pod Veľkým vrchom (Nazývaný aj ako Sklený vrch) je hrob neznámeho partizána. Od tesára Tretinu, ktorý pracuje na stavbe novej chaty sa dozvie, že pod tým brezovým krížom je pochovaný jeho dobrý priateľ Martin Tkáčik. Vyrozpráva jej, ako ho tam Nemci zabili a dáva jej fotografiu, ktorú našiel pri mŕtvom Martinovi, a ktorú ona kedysi dala Milanovi. Až vtedy pochopí, že ten mŕtvy nieje nikto iný ako jej Milan. Ema sa vracia do Bratislavy, ale tu nechce žiť, lebo by ju morili spomienky na Zola. Vydá sa za Solana. Žijú na stavbe vodného diela blízko pri Tichej doline vo Vysokých Tatrách. Ema robí vedúcu závodného klubu a knihovníčku. Jej muž robí na projekte potočnej zhybky. Spolu prežívajú úspechy i dramatické zvraty, spojené s výstavbou priehrady. Ema s mužom chcú ísť do Tichej dolny. Tam chce Solanovi prezradiť všetko o sebe, povedať mu o svojich tajomstvách. Táto cesta sa neuskutoční pretože Ema zomiera na následky vysokého napätia po nešťastnej náhode na hrádzi.