Božena Slančíková Timrava Ťapákovci

Žáner: novela z dedinského prostredia
Miesto príbehu: dedina: dom Ťapákovcov a škola
Čas: od začiatku jari po začiatok leta.
Téma: kritika zaostalosti rodiny Ťapákovcov, žijúca patriarchálnym životom.
Idea: riešenie konfliktov medzi dvoma odlišnými názormi na život vyznieva jednoznačne z prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.

Postavy:
Iľa-kráľovná, je mladá žena. Snaží sa zmeniť zaostalý a primitívny spôsob života rodiny Ťapákovcov. Je vzdelanejšia než ostatní, túži po kultúrnejšom a modernejšom živote a dáva to najavo. Núti svojho manžela Paľa, aby sa od bratov odsťahovali. Poháňa ich do roboty. Jej snaha je márna. Dostáva sa aj do konfliktu s Ančou-zmijou. Po dlhšom uvažovaní sa rozhodne ísť za slúžku k učiteľom. Takýmto spôsobom chce vytrucovať svojho muža a dokázať, že je nenahraditeľná. Jej meno obsahuje aj jej základnú charakteristiku:rada by bola paňou domácnosti a všetkým rozkazovala. O to sa snaží už i teraz. Svojou pevnou vôlou a trpezlivosťou dosiahla čo chcela. Anča-zmija patrí k najtragickejšej postave v dielach Timravy. Jej charakter je poznačený protirečivosťou: vo vnútri je citlivá a nežná, ale jej nešťastie ju ničí-závidí ostatným. Je hádavá, závistlivá a drsná. Za mladi utrpela ťažkú chorobu–ochrnuli jej nohy. Túži po láske, vlastnej rodine, deťoch, ale zostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty. Prežíva veľkú lásku k Janovi Fuzákovie, hoci ho predtým veľmi nenávidela. Veľmi ju raní okríknutie najmladšieho brata Miša, ktorého mala najradšej a mala pocit, že aj on ju jediný má rád. Znenávidel ju, lebo mu bránila zobrať si za ženu slúžku Katu. Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou a ostatnými príslušníkmi jej rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Dej:
U Ťapákovcov býva veľa ľudí. Štyria bratia so ženami, piaty brat je ešte slobodný. Majú sestru, ktorá je slobodná,lebo je mrzáčka. Nechodí, iba sa vláči na kolenách a dlaniach. Chlapi sa znášajú, ale ženy sa nemôžu dohodnúť. Iľa si myslí, že domácnosť by mala pripadnúť jej-ako žene najstaršieho brata. Najviac proti je Anča, aj ona by chcela rozkazovať a vždy robí presný opak toho, čo chce Iľa. Iľu nemá žiadna zo žien ráda,ale tolerujú ju a nič nepovedia-veď sú to Ťapákovci. Iľa by rada zmenila niektoré zvyky, ale každému to je jedno. Chcela by postaviť nový dom, tvrdí, že je to tam nezdravé a preplnené. Všetci len mlčia. Akoby ani neboli v miestnosti. Svojich bratov však zastúpi Anča, že keď sa jej nepáči, môže ísť.

Takto to chodí deň čo deň. Raz príde na návštevu Jano-bratranec Ťapákovcov. Sadne si k Anči a pozerá sa ako šije čepce. Anča tú prácu nenávidí, ľutuje, že ona musí chodiť vždy v čiernom a iné ženy sa parádia. A teraz musí šiť čepiec práve pre tú ženu ktorú najviac zo všetkých nenávidí-pre Janovu ženu. Iľa príde večer za Paľom do stajne (tu spáva), a dá mu ultimátum: buď postavia nový dom, alebo od neho odíde. Paľo neodpovedá ani na tretí raz a tak sa Iľa rozhodne, že odíde. Odchádza do služby pani rechtorke, plánuje, že bude mať veľa voľného času na čítanie a besedovanie ako keď tam bola na návšteve. Paľo odchádza na leto za robotou. Iľa ho každý deň vyzerá,kedy už príde, ale nechodí. Myslí si, že akonáhle sa vráti príde pre ňu a bude po jej vôli. Keď Paľo konečne príde do dediny, snaží sa ho upútať hlasným smiechom , aby vedel, že niečo nieje v poriadku. On však nereaguje-veď je Ťapák. Každý večer si Iľa hovorí, že dnes už určite Paľo po ňu príde, ale stále nechodí. Až jeden večer príde-musel ho k tomu takmer donútiť Jano-pre ňu. Ona je šťastná, ale navonok sa tvári, že ho nechce. On sa otočí a odchádza akoby sa nič dôležité nestalo. Iľu to škrie, chcela už odísť so služby preč, nieje to také ako si to predstavovala. Východisko sa jej ponúka v upozornení notára, že v dedine môže vykonávať iba jednu funkciu. Je aj „babicou“ a tak sa musí rozhodnúť. Vyberá si odchod zo služby, je rada, ale tvári sa, že je to nutnosť. Všetky veci si odniesla do rodičovského domu. Asi o týždeň sa tam presťahoval aj Paľo-oddelil sa od bratov. Onedlho je postavený nový dom pre Iľu a Paľa. Sú šťastní a spokojná je aj celá rodina Ťapákovcov. Dusia sa v jednej izbe, všetko im je jedno, žijú tak jako predtým a smejú sa z Iľinho domu. Iba mrzáčka je nespokojná. Mysliac na Jana Fuzákovie, preklína svoje narodenie a život…

Štýl písania autorky: V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku, ako vypočítavosť, alebo neúprimnosť. V niektorých pasážach sa pokúša čitatľov pobaviť.
Jazyk: dielo je písané nárečovým jazykom.