“Bola si vždy pri mne, či som ťa miloval, nenávidel, či som sa zdal ľahostajný-to nikdy nič nezmenilo, bola si vždy so mnou a vždy vo mne.“ Doteraz sa zhovárali cudzou rečou.Teraz po prvý raz-ani si to neuvedomili-každý rozprával svojou vlastnou, priehrada slov padla a rozumeli si lepšie ako kedykoľvek predtým.(s.424) Posledný rozhovor Ravica a Joany je zvláštny, napokon ako takmer každý jeden v ich vzťahu. Bol to vzťah dvoch odlišných ľudí, ktorých spojila náhoda a náhoda ich aj rozdelila. S romantickou láskou Rómea a Júlie má tento románový vzťah málo spoločné, a predsa ma jeho koniec nemenej dojal. Dialógy Ravica a Joany sú plné hĺbavých myšlienok, úprimných spovedí, otvorenosti, je z nich cítiť rovnosť týchto dvoch ľudí, jeden sa nevyvyšuje nad druhého. Ďalšia dejová línia odhaľuje niečo z lekárovej minulosti. Napriek dobrote a vrodenej úcte k životu sa Ravic rozhodne zabiť človeka. Je ním Haake, Nemec, ktorý spôsobil utrpenie jemu a zapríčinil smrť mnohých ľudí v táboroch, pri takzvanom „vypočúvaní“. Haake si ho nepamätá a zomiera bez múk a trápenia.Ravic je síce sklamaný, pretože pomstu plánoval inak, ale Haakeho smrť ho duševne oslobodí a necíti sa vinný, cíti len pocit úľavy:
Nadchádzalo ráno. Na noc takmer zabudol, akoby ju oddeľovali desaťročia. To, čo sa stalo pred niekoľkými hodinami, zmizlo v diaľke, a čo po roky potláčal, tajomne ožilo a priblížilo sa k nemu, akoby to už nebolo od neho oddelené priepasťou. Nevedel čo sa s ním robí. Myslel si, že pocíti prázdnotu, únavu, nezáujem, rozčúlenie-očakával odpor, tiché ospravedlnenie, túžbu po alkohole, pijatike, po zabudnutí-len nie toto. Nečakal tento pocit úľavy a uvoľnenia; akoby odpadla zámka z jeho minulosti.(s.378)
Čo sa týka deju, Haakeho a Joanina smrť sú vlastne vyvrcholením. Román sa končí odhalením utečencov v hoteli, ich deportáciou. Záver nie je prekvapením, len potvrdzuje to, k čomu celý román smeroval. Odhalenie utečencov a začiatok vojny bol len otázkou času, to čo sa nedalo predpokladať bola Joanina smrť. Čím si ma táto kniha tak získala? Viem, že na svete existujú tisíce lepších kníh, fenomenálnejších. Táto kniha v sebe neskrýva prevratné myšlienky. Skrýva, či skôr odhaľuje jeden príbeh. Je to príbeh z reálneho života, ktorý sa pravdepodobne nikdy neodohral v skutočnom svete, len v mysliach mnohých čitateľov. Podobné príbehy sa ale v období medzi vojnami odhrali a ľudia podobní Ravicovi taktiež existovali a existujú aj dnes. Veľa vecí sa časom mení a menia sa pomerne rýchlo. Niektoré ale naopak pretrvávajú, ako napríklad ľudská zloba a nenávisť, pre ktoré trpia nevinní, nezodpovednosť, ľahostajnosť a neúcta k životu. Našťastie ale existuje aj láska a priateľstvo, nesebectvo, porozumenie, dôvera a ochota pomôcť, ktoré nám pomáhajú prekonať niekedy zdanlivo neprekonateľné situácie. Niektoré situácie v tejto knihe, ktoré musí havný hrdina riešiť sa mne zdali nezvládnutelné.