Vyjadruje vieru tých, ktorí za práva svojho národa bojovali a prehrali: „No príde i prísť musí ten veľký deň súdu – a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu.“ So silným emociálnym nábojom vyjadril pocity romantikov, ktorí prví išli bojovať za národné práva a prví boli potrestaní šibenicou, väzením alebo policajným dozorom: „My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!“ Jánošík presne formuluje, za čo ho i iných idú potrestať: „Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, i vyniesol slobodu omdletú medzi Tatier skaly.“ To už nehovorí zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ale ten, ktorý na poslednú chvíľu oživil národooslobodenecké hnutie. Preto je tu i badateľný zemepisný posun – od Kráľovej hole k Tatrám – symbolu celého Slovenska.
VI. spev: Jánošíka vedú na smrť. Príroda to cíti.Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, nie je už jedným z ľudu, ale svojím nadhľadom, schopnosťou analyzovať situáciu ľudu, stojí ako jeho duchovný vodca – cíti sa zodpovedný za osud ľudu. U čitateľa to môže evokovať predstavu, že hovorí k širšej pospolitosti, nielen ku kňazovi, ktorý ho odprevádza na poslednej ceste. Kňaz ho vyzýva k modlitbe.Presne vystihuje stav bezmocnosti a neuvedomenia slovenského ľudu v minulom storočí: „Že žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže.“
VII. spev: Zaznamenávame návrat k tradičnej romantickej podobe. Jánošík stojí neohrozený pred šibenicou, zrak upretý na svoj kraj a mysľou pri najbližších. Príroda sa spolupodieľa na atmosfére. Je pripravená na smrť hrdinu. Jánošík sa lúči pohľadom s krajinou a v mysli prechádza známymi miestami. Pri poslednom pohľade na rodnú zem dvojverším majstrovsky zhodnotí postavenie Slovenska po mnohé stáročia. Kňaz vyriekne: „Amen!“ Jánošík umiera a ocitá sa medzi vílami tam, kam patria všetci nesmrteľní. Prichádza kráľovský posol s ponukou milosti, ak kráľovi dodá štyri regimenty. Neskoro! Ľud ustrnie a bude roky čakať svojho Jánošíka.
VIII. spev: Jánošík ako postava tu nie je prítomný, ale je prítomný v rodiacich sa mýtoch o jeho osobe. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a jeho zmŕtvychvstaní. Slovensko je po smrti Jánošíka ako zakliata krajina. Aj keď je pokročilý čas, „jar“ ešte neprichádza.
IX. spev: Jánošík je alegorickou bytosťou, presne takou ako víla či Rusalka. Po
siedmich rokoch víly, rusalky, družice stroja sobáš Jánošíka a kráľovnej víl.

Smrť Jánošíkova je okrem vplyvu K.H.Máchu výrazne ovplyvnená ľudovou slovesnosťou. Z obsahovej stránky je to predovšetkým výber jánošíkovskej témy v ľudovom ponímaní. Z formálnej stránky je najzreteľnejší vplyv ľudovej zbojníckej piesne na melodickosť Bottovho verša.
Z lexikálnej stránky je značný počet ľudových slov a zdrobnelín, napr.