Janíček, zbojníček.
Z figúr je častý paralelizmus – opakovanie tých istých alebo podobných syntaktických výrazov:
„Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,
čiernu krv tyranov trávniček popíjal;
zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“
Ďalej sa tu nachádzajú taktiež metafory (slnce v zlatej kolíske nad horou umiera), prirovnania (obloha v ťažkom smútku sa zohýňa sťa mať biedna nad rakvou jediného syna), epiteton (ťažký smútok), alegória (celý 9.spev), epizeuxa – opakovanie tých istých slov za sebou (horí ohník, horí), epanastrofa – slovo z konca riadka sa opakuje na začiatku ďalšieho verša, hyperbola (hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne: to až hen v Budíne srdce pánom stisne!).